RAPIDITY

XXXIX.

Ráno som sa zobudila na buchot. Vystrčila som hlavu ponad gauč a uvidela som Spencer.  Keď ma uvidela, na tvári sa jej zjavil začudovaný výraz.

,,Kde ideš?" spýtala som sa jej po šepky, aby som nezobudila Mikea.

,,Idem si zabehať. Ideš so mnou?" pochybovačne sa spýtala, lebo vedela, že na behanie moc nie so.

Bola to skôr zdvorilostná otázka, ako vážne myslená.

,,Vieš, že by som aj išla." na jej aj moje prekvapenie som prikývla.

,,Tak poď. Počkám ťa, než sa nachystáš."

,,OK." vyskočila som z gauča a išla sa hore prezliecť.

Nevedela som, ale čo si mám na seba obliecť. Nič také som si tu nebrala. Tak som si nechala tepláky, ktoré som mala na sebe, prezliekla som si tričko a dala si tielko a na to mikinu.

Zišla som dole a predtým než som vyšla von za Spencer, som sa ešte napila. 

,,Môžeme?" spýtala sa, keď som vyšla.

Prikrývka som a pustili sme sa do behania.

Celú cestu som išla za Spencer. Nestačila som jej. Musela som párkrát na ňu zakričať, aby ma počkala. Bežali sme tak dlho, že sme sa dostali do dediny. Na jej začiatku Spencer zastala a počkala na mňa.

,,Mala si v pláne ísť sem?" spýtala som sa jej udychčane.

,,Nie. Vlastne, áno, v polke cesty mi napadlo, že môžeme ísť do obchodu. Premýšľala som, že by som kúpila špekačky a poobede by sme si ich opiekli. Čo si o tom myslíš?" prisahala by som, že nebola skoro vôbec udýchaná.

,,Jasné, to by bolo fajn." prikývla som.

,,Dobre tak poďme." povedala a rozbehla sa.

Ja som si vzdychla. Dúfala som, že tam prejdeme už chôdzou. Rozbehla som sa teda za ňou.

Našli sme potraviny, kúpili špekačky a chlieb. Potom sme išli už pomaly nazad. Až kým sme neprišli k jazeru, pri ňom sa Spencer rozbehla s tým, že sme si (že si) oddýchla a môžeme pokračovať. Po 20 minútach, sme už boli pri chate. Bola som celkom prekvapená, žesom dokázala bežať 20min v kuse, ale mala som pocit, že umriem o chvíľu.

,,Kde ste boli?" spýtal sa Mike, ktorý sa práve zobudil.

,,Zabehať." povedala radostne Spencer.

Mike sa na mňa pozrel. Dychčala som medzi dverami.

,,Nikdy s ňou nechoď behať. Išla som pol kilometra za ňou."

Spencer vykladala zatiaľ nákup v kuchyni, ktorá bola spojená s obývačkou.

,,Ste boli v obchode?"

,,Áno. Kúpila som špekačky, že by sme si ich opiekli, ale vonka sa dákosi zmráka." povedala popri ukladaní Spencer.

,,Tak čo ideme dnes robiť?" spýtala som sa a hodila sa na gauč vedľa Mika.

,,Neviem ako vy, ale ja musím ísť preč." objavil sa pri nás Luke.

,,A kde ideš?" spýtala som sa ho.

,,Niečo musím vybaviť. Potom ti o tom poviem." povedal a vybehol von.

,,Aspoň máme o jeho špekačky viac." zrazu povedal Mike po chvíli ticha.

,,Už včera bol dákysi čudný. Čo myslíte, že vybavuje?" povedala Spencer.

,,Netuším." mykla som plecami.

,,Dobre to je jedno. Čo ideme teda dnes robiť?" zmenil tému Mike alebo sa o to aspoň pokúsil.

,,Myslite, že má dvojitý život a práve vybavuje nejaké tajné záležitosti?" pokračovala Spencer so svojimi konšpiráciami.

,,A nie je to jedno?" povedal Mike s kvapkou hnevu.

,,Predstavte si, že by to bol policajt, ktorý hľadá zločincov... "

,,Spencer." povedal podráždene Mike.

,,...alebo pátra po závodníkoch zo CC, aby ich udal a pritom sa ťa snaží s toho dostať nech neskončíš za mrežami." pokračovala ďalej, ignorujúc Mika ,,Emily, úprimne ti závidím, že s ním chodíš. Prezraď aký je v...."

,,Dobre stop. Idem pozrieť Josha." znova jej skočil do reči Mike a vyšiel hore.

,,Čo to malo znamenať?" nechápala som.

,,To nič. To je naša nová hra. Často ju hrávame a Mike vždy prehrá lebo vybuchne. Nevieš o nej lebo s nami nebývaš."

Ostala som sedieť bez pohnutia. Nečakala som niečo takéto od nej.

,,Prepáč. Ja - ja sa len nemôžem už proste pozerať, ako nič nerobí len sedí a čaká kedy prídeš a..."

,,Už sme tu." skríkol Mike a ťahal Josha za sebou.

Vyzeral, že spal ako drevo. Bol len v tričku a v trenkách. Vlasy mal na všetky strany.

,,Dobre, už sme tu všetci a môžeme sa dohodnúť, čo ideme robiť. Napadlo mi, že si môžme zahrať schovávačku. Ja rátam a vy sa schovavate. Hráme dokým všetkých nenájdem a kým ich nenájdem, tak ostanú na svojich miestach a ani sa nepohnú." pozrel na Spencer s prižmúrenými očami.

,,A čo tak si zahrať PRAVDU A ODVAHU... Hmmm? Aspoň by sa ju tu niekto konečne dozvedel." odplatila mu to.

Netušila som vôbec o čo im ide. Radšej som sa zdvihla a zamierila si to ku dverám.

,,Kde ideš?" zastavil ma Spencerin hlas.

,,Von. Nedá sa to tu počúvať. Neviem, o čo ide medzi vami, ale ak mi to nechcete povedať, tak to ani nevyťahujte predo mnou." vzdychla som si a vyšla von.

|Po Emiliinom odchode sa Spencer s Mikom na seba smutne pozreli. Spencer sa rozbehla ku dverám. Mike si to všimol a rýchlo jej zablokoval dvere.
,,Čo chceš robiť?"
,,Povedať jej to."
,,Nie, to nemôžeš. Je to moja vec, vybavím si ju sám. Ale nie teraz."
,,Fajn, ale už sa netvár v prítomnosti Luka ako zmoknutá sliepka! Vážne ma nebaví sa na teba pozerať, ako sa trápiš a nič nerobíš."
Otočila sa a namierila si to hore schodmi. Mike si povzdychol a pozrel na Josh. Spal. Neuveriteľné.|

Ďalšia časť. 😃

VOTE a koment by potešil. ❤

... 👋-P.