RAPIDITY

VIII.

Dnes je Haloween a ako je našim zvykom, všetci sme sa obliekli do čierneho. V škole sme sa s chalanmi ako vždy stretli pri skrinkách.

,,Čo sa to tu deje?" spýtala sa Spencer, keď sme vošli do triedy. Už mala začať hodina ale ikde nebol žiadny učiteľ.

,,Neviem, asi sa nás snažia učitelia vystrašiť." povedal Josh so smiechom.

,,Myslite, že by to Humenová dovolila?" povedala som, načo všetci zo smiechom pokrútili hlavou.

,,Polovica študentov už išla domov." povedal Josh.

,,Tak poďme aj my. Nemyslím si, že sa dnes budeme učiť. Je... " Mike mi zodvihol ruku na ktorej som mala hodinky a pozrel sa na čas ,,... 8.40. Už je 10minút hodina."

,,Súhlasím poďme." povedal Josh a už išiel smerom k východovým dverám.

Keď sme tam prišli, prekvapilo ma, že tam stáli všetci študenti, ktorý zostali v školy.

,,Čo sa to tu deje?" spýtala som sa Chrisa, ktorý sa objavil vedľa mňa.

,,Je zamknuté." povedal s hnevom v hlase.

,,Čože? To nemyslíš vážne." neveriacky som sa na neho pozrela.

,,Neveríš? Tak si skús otvoriť. Skúšal to každý. Myslíš, že by som tu ostal kebyže sa dá ísť preč?"

,,Pravda. A čo si tu tak sám? Opustila ťa tvoja kru?" podpichla som.

,,Ty hneď ako vošli aj odišli. Len ja debila som sa chcel pozrieť, čo sa to tu deje a uviazol som." nahnevane povedal a ja som sa škodoradostne zasmiala.

Chris bol maturant a poznali ho všetci na škole. Taká hviezda školy, ale len ako zabávač. Vedomostne bol na tom priemerne.

,,Emily, ideš s nami? Chceme si ísť do nejakej triedy zahrať karty." prišla k nám Spencer.

,,Hej idem, tak zatiaľ čau, Chris." pozdravila som sa mi.

,,Čaute." kývol nám hlavou a ostal stáť medzi rozzúrenými študentmi.

Spencer zobrala karty a išli sme za chalanmi, ktorí boli v tirede. Hrali až 3 hodiny a už ma to absolútne nebavilo. Vždy na konci a začiatok hodiny hrala príšerna melódia (Dam-dam-dám a 'strašidelný' smiech). Musím uznať, že to celkom premysleli.

,,Bože ľudia, musíme nájsť nejaký východ." povzdychla som si.

,,Idem sa pozrieť do kuchyne." nakukol dnu Chris, ktorý išiel zrejme okolo a započul nás.

,,Vidíte, z jedálne sa dá tiež prejsť." došlo mi, prečo tam chce ísť.

,,Tak to skúsme." povedal Josh.

Vybrali sme sa teda tam. Mike skúsil, či sú otvorené, ale otočil sa na nás so sklamanou tvárou.

,,Tak ich rozbime." navrhol Chris.

,,Si sa zbláznil? Kto to bude platiť?" pohoršene sa na neho pozrela Spencer.

V tom začalo zvoniť. Končila 4. hodina. Zľakla som sa a nebola som zrejme jediná.

,,Tak poďme k hlavným dverám za ostatnými. Už ma to prestalo baviť."povedala som nespokojne.

Keď sme vychádzali z jedálne, zrazu na nás skočila čierna postava. Všetci do radu sme zľakli a Chris zo strachu zakričal ako dievča. Všetci sme sa zasmiali na ňom. Bola to len slamená bábka.

,,Ježin ľudia," zrazu som skríkla ,,okná." ťukla som si po čele.

,,Je to celkom vysoko." povedal Chris.

,,Pár metrov kvôli slobode zvládnem." odhodlane som vyhlásila.

Vošli sme tedy do najbližšej triedy.

,,Ou." zarazila som sa pri pohľade na výšku.

,,Si si to rozmyslela?" zasmial sa Chris.

,,Nie, už tu nechcem byť ani sekundu." opatrne som sa snažila vyjsť na parapetu a skočila som.

Nebolo to vôbec zlé. Pristála som v poriadku a tak aj ostatní skočili. Nakoniec tak spravili aj ostatný študenti a išli sme spokojne domov.

,,Počuj, Emily, ideme dnes koledovať?" spýtala sa Spencer po ceste domov.

Pozrela som sa na ňu s výrazom alá si robíš srandu? Ona sa na mňa pozrela tým istým pohľadom a začali sme sa smiať.

,,Začo pôjdeš?" spýtala sa ma Spencer.

,,Vôbec netuším." mykla plesom.

,, Niečo vymyslíme. Tak o 3.30PM prídem k tebe."

,,Okej." rozlúčili sme sa.

Spencer prišla v tedy kedy vravela. Doniesla nejaké vec, ale namiesto toho aby sme sa chystali sme sa rozprávali. Nakoniec neostal čas na vymýšľanie, tak sme si povedali, že sa pôjdeme len prejsť. Aj tak by nám všetci vraveli, že sme na to už staré a nič nám nedali.

Vybrali sme za Joshom a Mikom, ktorý nás čakali na 'rohu', tak nazývame naše miesto kde sa stretávame. Je to na kraji ulice, ktorú máme všetci rovnako ďaleko.

Behali sme po uliciach a zúčastnili sa atrakcií, ktoré boli pripravené pre deti. Keď odbila desiatá hodina, všetky domy a atrakcie sa zatvorili.

,,A čo teraz? Mne sa ešte nechce ísť domov." smutne som vzdychla.

,,Tak poďme do Casa Blanky. Počul som, že po pol noci tam bude party." navrhol Josh a my sme sa naňho nechápavo pozreli.

,,Po pol noci? Veď to je už nočný kľud." nadvihne obočie Spencer.

,,No. Vo Villegas parku robia party. Niekto si tam rezervoval Ysmael villegas community center" pozrela som sa na ostatných.

Nakoniec sme sa tam vybrali. Zaparkovala som pred parkom. Nič sme ale nepočuli. Žiadnych ľudí ani hudbu.

,,Sme tu správne?" opýtala sa Spencer.

,,Áno, sme. Poďte!" Josh vošiel do parku a my sme ho nasledovali.

A o chvíľu sme sme započuli hudbu a pridali sme do kroku.

,,Aja jaaaj." pomydlil si ruky Josh a otvoril dvere.

,,Pripravený?" zasmial sa Josh.

Prikývli sme a vstúpili dnu. 

Ďalšia časť. 😃

VOTE a koment by potešil ❤

... 👋-P.