RAPIDITY

XXIX.

Ráno o 5 mi začal zvoniť mobil. Bol to budík, ktorý mal názov 1.Apríl.

Vypla  som ho s  povzdychom a zase zaspala o desať minút začal znova zvoniť.  Zase som ho  vypla a snažila sa ďalej spať, ale ako naschvál začal  zvoniť znova. Keď  som sa pozrela do nastavení budíka mala som tam  každých 10min až do 7mej  nastavené zvonenie. Vsadím sa, že to bol Josh,  keď sa bavil na mojom  mobile.

Keďže som bola už  zobudená  ostala som už hore a rozhodla sa to Joshovi oplatiť. Zavolala  som mu.  Po štvrtom raze mi došlo, že to asi čakal a vypol si zvonenie.  Ten  prefíkanec.

Po chvíli som zbehla dole do kuchyne. Dostala som chuť na kakao. Hodila som sa na gauč a zapla si telku, pri ktorej som zaspala.

Poobede som sa vybrala s Joshom, Spencer a Mikom do parku k jazeru.

Bolo pekne tak sme sa dohodli, že si spravíme piknik. Zobrala som nejaké ovocie, chrumky a pomazánky s chlebom.

Čo sa týka Mika stále sa so mnou nebaví dúfam, že to dnes napravím.

So  Spencer sme sa  stretli na rohu ulice a išli sme do parku, kde nás mali  čakať chalani.  Spencer rozprestrela deku, na ktorú sme si posadali.  Keď sme si sadli  nastalo 5 sekundové ticho.

,,Takže doniesla som toasty a aj kečup. Kto chce nech si dá." vyhrkla Spencer.

Josh  sa hneď pustil do  toastov a ja s Mikom sme mlčky na seba pozerali. Ja  som si celý čas  obhrýzala spodnú peru od nervozity. Spencer do mňa  štuchla. Pozrela som  sa na ňu a neprestala som si hrýzť pery.

,,Nechceš si dať radšej toast?" nechápavo som sa na ňu pozrela.

,,Síce  neviem ako chutia  tvoje ústa, ale myslím, že toast bude lepší."  neprítomne som sa na ňu  pozerala ,,Alebo si vytiahni čo si zobrala ty  ja už neviem."

Vybrala som tedy svoje jedlo a pustila som sa do jedenia.

Po  čase sa atmosféra  uvoľnila a všetci sme sa bavili ako kedysi. Keď sme  išli všetci prasknúť  usúdili sme, že bude najlepší čas na prechádzku.  Zbalili sme si veci a  vybrali sme sa po cestičke, ktorá viedla od parku  popri potôčku a lesu.

Ako si kráčame a rozprávame Spencer zrazu zastala. Točila som sa na ňu.

,,Kľudne pokračujte ja si len zaviažem šnúrky." povedala a tak sme pokračovali.

Začala  som mať čím ďalej  tým lepšiu a lepšiu náladu. S Mikom sme sa začali  baviť a zarozprávali  sme sa až tak, že sme si nevšimli neprítomnosť  Spencer a Josha.

,,Počkaj." zastavila som seba aj jeho, keď mi niečo nesedelo.

Poobzerali sme sa a zistili, že sme samí. Zasmiala som sa nad tým a rozhodli sa, že sa vrátime, keďže sa začalo zmrákať.

Prišli  sme k nám, kde  nikto nebol. Hneď ako sme sa vyzuli, započula som z  vonka hluk. Otvorila  som žalúzie na okne a videla ako sa vonka strašne  rozpršalo.

,,To sme mali teda šťastie." povedal mi Mike hneď za uchom.

Pozrela som sa na neho a on na mňa. Rýchlo som odvrátila zrak a odišla spred okna.

,,Dáš si niečo?" spýtala som sa ho a položila si mobil na gauč ,,Džus, minerálku, colu.." vymenúvala som veci v chladničke.

,,Nie, to je v poriadku, ja už aj tak pôjdem."

,,Čo? Prečo?" vyšla som do obývačky za ním.

,,Už musím. Pa." vybehol vonka do toho dažďa.

Zrejme,  to medzi nami  nie je na sto percent vyriešené. Aj keď ani neviem čo to  vlastne je. S  povzdychol som si sadla na gauč a pozrela sa na mobil.  Mala som správu  od Lukea či sa zastavím. Keďže bolo celkom málo hodín,  odpísala som mu,  že už som na ceste.

Keď som prišla pred Lukov  dom, zaparkovala som, zamkla auto a utekala dnu, keďže stále pršalo. Ani  som si nevšimla, že Luke stál už pri bráničke, a tak som do neho  vrazla.

,,Ježiši." vyskočila som od ľaku s rukou na hrudi ,,Som sa zľakla."

,,Čo nemáš čisté svedomie, keď sa tak ľakáš?" zabŕdol do mňa.

,,Ja a nečisté svedomie?" zatvárila ala či tú otázku myslel naozaj vážne.

,,Áno presne TY." povedal to ako samozrejmosť ,,Poď už dnu." chytil ma okolo pliec a zaviedol dnu.

,,Chcel som ti niečo povedať." začal keď sme sa usalašili na gauči.  Pozorne som ho počúala ,,Dozvedel som sa, že už nebudú dávať toľko času  na príchod."

,,Čo?" zatvárila som zmätene, netušila som o čom rozpráva.

,,Na CC. Tým že máme dlhší čas, tak to polícia dokáže zistiť a prísť,  ale ak to bude kratšie, nemajú nato toľko času, aby nás zastihli.  Budeme si musieť nájsť spojencov, lebo to na ďalšie závody nebudeme  stíhať." vysvetlil mi, prečo ma zavolal.

Na jednej strane som  bola rada, že sa podelil o túto informáciu a nevnímal ma ako  protihráča, ale na druhej som dúfala, že ma zavolal, aby ma videl a bol  so mnou.

,,Našťastie som počul, že najbližší závod má byť niekde tu v okolí."

,,Odkiaľ to máš? Nechápem, ako to všetko môžeš vedieť."

,,Od hľadača a jeho závodníkov."

,,Aha." chápavo som prikývla.

,,A inak rozhodla si sa? Ideš pokračovať, však?" pozrel mi priamo do očí.

,,Ja neviem. Už do teraz to bolo komplikované a ešte tieto ďalšie komplikácie." povzdychla som si.

,,Neboj,  spolu to dáme." chytil ma za ruku ,,V prvom rade to treba brať ako  zábavu a nie ako dôležitú súťaž, lebo to nie je dôležitá súťaž." znova  sa ma snažil upokojovať.

,,A znova máš pravdu." priznala som a pozrel sa na mňa so zdvihnutým obočím, aby som mu povedala jasné áno alebo nie ,,Veď áno."

,,To som rád." zlato sa usmial.

,,Donesiem ti niečo?" postavil sa a kráčal do kuchyne, ktorú majú spojenú s obývačkou.

,,Asi nič." započula som buchnutie.

Otočila som sa na Lukea, ktorý držal v ruke fľašu alkoholu.

Ďalšia časť. 😃

VOTE a koment by potešil.❤

...👋-P.