RAPIDITY

XII.

Sedím na chodbe na gauči a pozerám si Angličtinu. Čakám kedy príde Luke. Ak teda príde. Dnes by mal nastúpiť do školy. Ostatný sú v triede a každú chvíľu by malo zvoniť, ale po Lukovi žiadne stopy. Keď som sa už zberala do triedy, prišiel. Usmiala som sa a išla za ním.

,,Ahoj." s úsmevom som ho privítala.

,,Ahoj." tiež sa usmial.

,,Čakala som ťa. Napadlo mi, žeby som ti ukázala školu." navrhla som mu.

,,To je celkom dobrý nápad."povedal a stále sa usmieval.

,,Okej, tak poďme najprv za riaditeľom." povedala som a vyšli sme na druhé poschodie, kde bola riaditeľňa.

Zaklopala som a keď zakričal, aby sme vstúpili, opatrne som otvorila dvere a vošli dnu.

,,Ahojte. Čo potrebujete?" milo sa nám prihovoril.

,,Dobrý deň, ja by som sa chcela spýtať, či by som mohla Lukovi ukázať školu, keďže tu je prvý deň." vysvetlila som, prečo sme prišli.

,,Luke Mcmay?" spýtal sa a chytil nejaké papiere zo stola.

,,Áno." prikývla som.

,,Áno, jasné. Tu máte rozvrh a ty priepustku z hodiny. Verím, že sa môžem spoľahnúť na slečnu Dilerontovú, že vám to tu dobre ukáže." podal nám potrebné veci a mohli sme vyraziť. Ubezpečila som ho, že to zvládnem a vyšli sme von z riaditeľne.

Ukázala som mu celú školu za dve vyučovacie hodiny. Nemala som moc naponáhlo a Luke neprotestoval. Snažila som sa, aby si zapamätal hlavne triedy, v ktorých má hodiny, ale jasné, že si to nepamätal. Však má na to celý rok.

Odprevadila som ho k jeho triede a ja som išla ešte mojej triednej učiteľke zaniesť priepustku.

,,Kde si bola?" spýtala sa ma Spencer, keď som prišla do triedy.

,,Lukovi som ukazovala školu." vysvetlila som svoju neprítomnosť.

,,Dnes začína konečne chodiť." potešila sa Spencer, asi dúfala, že ho znova uvidí.

Počas hodiny som sa snažila odpísať si poznámky. Cez prestávku sme vyšli von na chodbu a sadli sme si na gauč.

Dúfala som, že každú chvíľu vyjde Luke. Zahľadela som sa na dvere triedy, kde bol Luke. Zrazu sa otvorili, avšak nevyšiel Luke, ale Chris. Vyzeral namosúrene.

,,Čo sa deje?" spýtala som sa ho, keď išiel okolo.

,,Mame nového spolužiaka a všetci sa z neho idú posrať." povedal nahnevane. Vyzeralo to, že nám tu niekto žiarli.

So Spencer sme sa na sebe pozreli a v tom vyšiel Luke z triedy a za ním "stádo kráv", teda dievčatá. Štvrtáčky, ktoré toho moc v hlave nemali. Keď videli nejaký nový objekt, nedali sa vôbec odradiť.

,,Ahoj. Môžeš na chvíľu?" povedal mi so stŕpnutým výrazom.

Pozrela som sa na neho a nadvihla obočie.

,,Hmmm? Ja?" ukázala som prstom na seba.

,,Hej ty." chytil ma za zápästie a potiahol ma ďalej od ostatných.

,,Ako sa ich mam zbaviť?"povedal potichu a ja som vybuchla do smiechu ,,Čo sa mi smeješ?"

,,Nič ja len, že..." nedopovedala som.

,,Len, čo?" bol zvedavý.

,,Ale nič." rozmyslela som si, čo som chcela povedať, ale nenechal sa odbiť, a tak som priznala ,,Ja len, že som si myslela, že chalanom lichotí, keď idú z neho dievčatá do kolien."

,,Ako, áno. Ale toto je už moc." nervózne sa zasmial ,,Povedal som im, že mám dievča ale nezabralo to."

,,Máš dievča?" prekvapene som sa spýtala.

,,Nemám bola to je výhovorka." pokrútil hlavou.

,,Tak to ti nepomôže. Ich nič neodradí." súcitne som ho chytila za plece a odišla od neho.

,,To zvládneš." povedala som mu ešte predtým, než som sa vzdialila. Zobrala si veci a išla do triedy, lebo každú chvíľu malo zvoniť.

Stretli sme sa až na obede. Zakývala som na neho, aby si sadol k nám.

,,Čaute." prišiel k nám.

Zahľadela som sa na neho, a keď som si všimla jeho rozpačitý výraz, došlo mi, že sa vlastne nepoznajú.

,,Ehmm.. ľudia to to je Luke." povedala som po chvíli ,,A toto je Spencer, Mike a Josh." postupne som ukázala na každého.

Kývli na seba hlavou, na znak pozdravu. Naobedovali sme sa a na chvíľu sme sa vyvalili na gauč a rozprávali sme sa. Prežili sme posledné hodiny a išli domov.

Hodila som si tašku do izby, zobrala si školské veci na zajtra a išla dole do obývačky, kde som si sadla k telke a snažila sa učiť.

,,Ahoj." pozdravila ma, keď prišla domov

,,Ahoj." odzdravila som ju.

,,Ako?"

,,Dobre, čo ty? Niečo nové v práci?" rozvinula som konverzáciu.

,,Nie, nič nové momentálne. Si hladná? Rozmýšľala som, či by sme si nespravili palacinky. Mám na ne chuť a dlho som ich nemala." navrhla mama.

,,Okej môže byť." súhlasila som.

,,Dobre idem sa osprchovať a pustím sa do toho." položila si kabelku na konferenčný stolík a vyšla hore do spálne a následne do kúpelne.

Ja som zatiaľ zamiesila cesto a keď prišla mama pustila sa do toho ona.

Dnes bola nejaká veľmi milá a pozorná ku mne, akoby sa malo niečo stať, čo ma nahnevá alebo čo. V tom mi prišlo upozornenie. Zajtra je 02.12. deň bratových narodenín.

Hádam sa páčila dnešná časť 😃.

VOTE a koment by potešil ❤.

... 👋 -P.