RAPIDITY

XXXV.

Pesnička 🎶⬆

Zazvonil mi mobil. Prečo? Veď sú 4 hodiny ráno.

,,Áno?" ani som sa nepozrela kto mi volá a zdvihla som to.

,,Emily, musím s tebou súrne hovoriť." ozval sa chlapčenský hlas.

,,Ti práši? Vieš koľko je hodín?" povedala som s rozospatým hlasom.

,,Som pred tvojim domom. Hybaj!" zrušil.

S povzdychom som sa postavila a išla dole. Obliekla som si bundu a vyšla von, kde už na mňa čakal Luke.

,,Čo sa deje?" spýtala som sa ho, keď som sa k nemu dotackala.

,,Mám zlú správu."

,,No!" skríkla som po ňom, keďže sa odmlčal ,,Prepáč, ale zobudil si ma o takomto nekresťanskom čase, tak sa nečuduj a nenaťahuj ma."

,,Dozvedel som sa kde budú ďalšie závody... " zase sa odmlčal.

,,Kde? Luke už som ti vravela, že to nemáš naťahovať."

,,V Mexiku." konečne povedal, ale bola by som rada keby nepovedal.

,,Od-od. Čo?" nevedela som nájsť správne slová.

,,Dozvedel som sa to akurát teraz a hneď som bežal za tebou."

,,Kto ti to povedal?"

,,Bob Maloj."

,,Ten zo závodníkov?"

,,Ehmm." prikývol.

,,Prosím ťa, môže ti kľudne klamať, však je úplne posledný. Chce len aby sme neprišli a tým dostane viac bodov a nám odpočívajú, čiže bude mať väčšiu šancu vyhrať."

,,Nie, hovoril mi pravdu. Myslíš, že som taký blbý, že by som si to neoveril? Napísal som Bartovi, môjmu hľadačovi a potvrdil mi, že aj on sa to dopočil."

,,O môj Bože." chytila som sa za čelo.

Chytila ma panika. Ak to je pravda, ako sa tam mám dostať? Cesta trvá viac ako deň. A čo poviem otcovi, keď sa bude pýtať kde idem? Alebo kde som tak dlho? A ak sa dozvie, že som v Mexiku ma zabije a keď sa dozvie, že som tam išla za závodmi, zabije ma druhý raz. Čo znamená, že som už mŕtva.

,,Kedy?" vybehlo zo mňa zrazu.

,,Prvého."

,,Aha." vyšiel zo mňa strašne čudný zvuk.

Chvíľu sme tam len tak stáli. Potom sme sa rozlúčili a povedali, že sa o tom potom porozprávame.

Je to za tri dni, čo znamená, že najneskôr musím vyraziť zajtra.

***

V škole som celý čas rozmýšľala nad tými závodmi.

,,Emily? Čo ti je." spýtala sa ma na obete Spencer, lenže ja som bola s mysľou úplne niekde inde.

Drgla do mňa. Otočila som sa na ňu a ona mala pýtavý pohľad.

,,Deje sa niečo?" znova sa ma spýtala.

Ja som si povzdychla a pustila lyžičku do taniera ,,Ide o to, že včera, teda dneska ráno, prišiel pred môj dom Luke a oznámil mi správu..."

,,Akú?" naliehala Spencer.

,,Zlú." Stále som dúfala, že to nie je pravda a keby som to povedala nahlas, tak by som to tým akoby potvrdila a to som nechcela.

,,A povieš mi aj, čo to bola za správa?"

Nadýchla som sa a povedala to ,,Ďalšie závody sú v Mexiku." Spencer ostala zaskočená, ale pomaly sa na jej tvary začal objavovať úsmev. Chcela by som vedieť, čo sa jej prehnalo hlavou.

,,Však to je úžasné." skríkla.

,,Čo je úžasné?" objavili sa pri nás Josh a Mike.

,,Ideme na výlet do Mexika." radostne oznámila.

,,Čo?" zaskočil sa Mike.

,,Áno." potešil sa Josh.

,,Nie." otočila som sa na Spencer.

,,Prečo?" nechápala.

,,Tak za prvé - nemôžem z ničoho nič odísť, nebyť doma len tak týždeň, zobrať auto, neísť do školy. Za druhé - ak to zistí otec som mŕtva. Za tretie.. proste je to šialenstvo."

,,Ide sa do Mexika." skríkli spolu Spencer a Josh.

Pretočila som očami. Znelo to vážne ako vzrušujúci nápad, stráviť čas s priateľmi v Mexiku, ale nezdalo sa mi to možné.

Nakoniec ma po celom dni prihovárania prehovorili, čo znamená, že sa ide do Mexika, začo môže Spencer, keďže jej dlžím láskavosť za narodeniny.

Po pravde, vždy som chcela ísť do Mexika.

Som zvedavá, ako to dopadne a čo poviem ocovi. Ale určite sa to raz dozvie, či bez Mexika, alebo s ním.

Ďalšia časť. 😃

VOTE a koment by potešil. ❤

... 👋-P.