RAPIDITY

XLI.

Na ďalší deň sme si išli vybaviť letenky a o dva dni sme vyrazili.

Čo sa týka mňa a Luka rozišli sme sa. Ostali sme sa ďalej spolu baviť. Oficiálne sme to nepovedali, ale všimla som si, že Spencer niečo tuší.

A teraz späť do reality. Išli sme na letisko a čakali na lietadlo, ale bez Luka. Ráno sa niekde vytratil a nevracal sa. Nakoniec sme museli nastúpiť do lietadla bez neho. Po pristatí som sa mu snažila zavolať, ale nedvíhal.

,,Nechaj to už tak. Možno príde neskôr." prišla za mnou Spencer, keď som sa mu snažila neustále dovolať.

,,Poď." chytila ma pod pazuchu a išli sme von z letiska.

Zavolali sme si taxík a dopravili sme sa do penziónu, v ktorom sme sa ubytovali.

***

Stála som na balkóne a vychutnávala som si nočný výhľad na Ježiša, ktorý bol síce veľmi ďaleko, ale bolo ho vidno. Rozmýšľala som, ako to všetko dopadne. Zajtra ma čakal predposledný závod. Vôbec som netušila, čo mám od toho čakať.

,,Čo sa deje?" prišla za mnou Spencer.

,,Luke mi napísala, že končí zo CC." povedala som jej, čo ma trápilo.

,,Aha... A vy dvaja... ako ste na tom?" opatrne sa spýtala.

,,Myslím, že odpoveď vieš." povzdychla som si.

,,To mi je ľúto. Čo sa stalo?" chytila ma okolo ramien.

,,Ja ani neviem. Povedal mi, že sa mu zdá, že medzi mnou a Mikom niečo je." mykla som ramenami.

,,Vidíš? Nemyslím si to len ja." povedala, akoby pyšne na svoj pozorovateľský talent.

,,Fajn. Priznávam sa. Zrejme sa mi Mike..."

,,...páči." dokončila za mňa vetu Spencer.

Nevedela som to vysloviť. Bolo mi to čudné. Akoby som vravela, že som sa zaľúbila do brata. Zasmiala som sa nad tým. Spencer si ma pritlačila k sebe bližšie a objala ma.

Všetky moje pocity boli strašne zmiešané a zmätene. Mala som Lukea veľmi rada a Mikea som nikdy nebrala inak ako kamaráta. Je pravda, že som si nevedela svoje chovanie niekedy vysvetliť. Trápne chvíle pri ňom, ako to býva medzi pármi, ktoré spolu začali akurát chodiť alebo tá pusa v škole.

|Mike celý ten čas stál pri dverách a počul ich rozhovor. Jasné, že sa potešil, ale bol aj smutný z toho, že zapríčinil ich rozchod.|

***

,,Si robíte srandu. Ona? Ježiši vy ste nemožný. Kebyže som tu ja, nemá najmenšiu šancu. Je to nula." po príchode na miesto ďalších závodov som započula rozhovor alebo skôr výsmech Rodrigueza.

Zrejme sa dozvedel, že minulý závod vyhrala.

,,No, len aby ťa neprekvapila." povedal Brad Oldman, jeden s tých najlepších.

,,Prosím ťa, Oldman. Vôbec sa nečudujem, že ťa predbehla." znova sa pohŕdavo zasmial.

O chvíľu sme sa postavili na štart. Bola som vedľa Rodrigueza. Keď sa nám stretli pohľady, nahodil posmešný pohľad, prekrútil očami a pozrel sa pred seba.

,,Ako si si užila minulé víťazstvo? Dúfam, že nezabudnuteľne, lebo ten pocit už nezažiješ." povedal a pozeral sa na dievča kráčajúce do stredu pred nás.

Pozrela som sa na neho. Bol si taký istý, ale mýlil sa, lebo ja sa nevzdám. Teraz už nikdy.

,,Nikdy nikoho nepodceňuj! Hlavne nie dievčatá." otočila som sa na dievča predo mnou a čakala kým odštartuje závod aby som mohla Rodriguezovi vytrieť zrak.

Odštartovalo sa a my sme vyrazili.

Rodriguez bol najprv na čele. Ja som sa zatiaľ snažila zbaviť dvoch dotieravých závodníkov, ktorý sa ma snažili odkloniť z cesty. Keď som sa ich konečne zbavila, mala som čo robiť, aby som ho aspoň dobehla.

Zrazu začal spomaľovať. Nechápala som, čo robí. Až kým som zbadala tu kolónu pred nami. Chcela som zacúvať a nájsť inú cestu, ale akurát za mnou zastavilo auto.

Rozmýšľala som, čo teraz. A potom mi niečo napadlo. Vyšla som na chodník vedľa mňa a prešla som po ňom k rohu a zabočila som. GPS mi prepočítalo trasu, ale všetky cesty viedli nazad ku kolóne. Tak som sa motala cez kadejaké uličky, až som sa dostala na hlavnú, ktorá viedla rovno na miesto.

Zrazu sa o kolo mňa objavili ďalší závodníci.

Rodriguez sa dostal dopredu a ja som bola zase za ním. Už ma nebavil zadok jeho auta.

Chcela som zistiť, čo toto auto dokáže, a tak som pridala, ako sa len dalo. Prefrčala som okolo neho. Bolo to trochu nebezpečné, keďže som bola v hromadnej doprave a všade naokolo boli autá. Podstatné bolo, že sa mi to podarilo a kým som prišla do cieľa nikto ma nepredbehol.

Keď dorazil do cieľa, prešla som okolo jeho a zamrmlala som si pod nosom, tak aby to počul ,,Nemožný." takto nazval chalanov, ktorých som porazila minulý závod. Irónia, že ním bol teraz aj on.

Ďalšia časť. 😃

VOTE a koment by potešil. ❤

...👋-P.