RAPIDITY

XLIV.

🎶⬆.

Stretnúť toho pána bolo to najlepšie, čo sa mi mohlo stať. Požičal mi svoje auto, ktoré bolo totálne úžasné so slovami: ,,Len mu vytri ten úsmev s tváre." mierne na Rodrigueza.

Prišla mi sms so štartom. Keď som tam prišla, neušiel mi prekvapený pohľad Rodrigueza. Nebolo to kvôli autu, ale skôr kvôli tomu, že som tam prišla. Vyzeralo to, akoby v tom mal prsty.

|,,Čo tu robí? Mala byť predsa zatknutá." rozčuľoval sa Rodriguez.
,,Vidno, že je Dilerontová. Tí sa nevzdávajú." povedal mu jeden z jeho 'poskokov'.
,,Do riti s nimi! Toto je moja súťaž." buchol rukou po kapote auta.
Nastúpil do auta a zaradil sa k ostatným.|

Stáli sme na štarte a čakali na odštartovanie. Neušli mi negatívne pohľady od Rodrigueza. Neviem o čo mu ide.

Vyštartovali sme. Držala som sa tesne za ním, až pokým sa mi ho nepodarilo predbehnúť. Hneď ako sa dalo som pridala a dobehla ho. Stále sme sa doťahovali.

A zrazu som sa stratila. Čo teraz? Z hnevom sama na seba, že som si už na začiatku si nenastavila GPS, som vytiahla mobil a nastavila som si ho.

Nakoniec som sa s toho vymotala a vyšla na most, na ktorom som zbadala ostatných. Nečakala som ani sekundu a dala sa do predbiehania. Na čele bol Rodriguez s Bradom a snažili sa jeden druhého zbaviť. Ja som pridala a preletela popri nich. Zostali za mnou v závese.

Užívala som si to. Mala som vietor vo vlasoch.

Nakoniec som sa pomotala cez uličky a dostala sa do cieľa. O minútu tu boli aj Rodriguez a Brad.

Vyšla som z auta von, kde bolo asi tisíc ľudí. Všetci tlieskali, dokým sme nezapočuli sirény. Okolo mňa preleteli dve sanitky. Sledovala som ich, až kým nezašli. Boli to sanitky CC čo znamenalo, že bola nehoda.

Zrazu sa pri mne objavili kamaráti, vystískali ma.

,,Čo sa stalo?" spýtala som sa ich, keď sme sa od seba odtiahli.

,,Neviem." mykol Mike plecami.

,,Ale máš väčší problém." povedala Spencer.

Ja som sa na ňu zamračila a všimla som si za ňou môjho otca. Všetci sa otočili jeho smerom. Kráčal k nám.

,,Oci? Čo tu robíš?" spýtala som sa ho so strachom.

Nevedela som, čo mám od neho čakať. Ale to čo spravil, ma prekvapilo. Objal ma.

,,Bože som tak rád, že si v poriadku." odľahlo mi a stisla som ho aj ja ,,Vyhrala si to. Som na teba pyšný." neverila som čo povedala. Je na mňa pyšný? Pyšný na to, že som vyhrala závodnícku súťaž?

Pozrela som sa za seba na tabuľu s bodmi.
1. Emily Dilerontova - 143
2. Rodriguez Rug - 142
3. Brad Oldman - 140
.
.
.

,,Ako si zistil, kde som?" otočila som sa nazad na otca.

,,Volali z polície. Hneď som nasadol na lietadlo a priletel. Čo sa vlastne stalo?"

,,Vidíš. Ospravedlníš ma na chvíľu? Potom ti to poviem." prikývol a ja som si to namierila k Rodriguezovi.

,,To stým Joshuom bol tvoj plán, však?" otočil sa na mňa.

,,Neviem o čom to rozprávaš." aj napriek tomu, že prehral, tváril sa povýšenecky.

,,Ale vieš. Donútil si ho sa so mnou spriateliť, aby mi mohol zobrať auto, nech sa nemám ako zúčastniť závodu. Si totálne prečitateľný." uvedomila som si to z ničoho nič.

Spomenula som si na jeho poskokov a na Joshua. Bol jeden z nich. Videla som ho skoro na všetkých pretekov. Aj som rozmýšľala odkiaľ mi je povedomý, ale nikdy som to neriešila.

,,Ako vravím. Neviem o čom to hovoríš, ale viem, že si musela zmanipulovať výsledky. Ja som šampiónom Capital Competition už 4x. Nemohlo ma poraziť nejaké úbohé decko."

,,Môžeš si za to sám."

,,Ako? Že som ťa podceňoval?"

,,Nie. Neprišiel si na závod v Mexiku a tak prišiel o 30 bodov. A to isté aj Brad minulý závod neprišiel do cieľa tak mu boli odčítané doby. Takže vlastne ďakujem, že ste taký neschopný." milo som sa usmiala a odišla.

Dali mi pohár výhercu. Na pódium ku mne prišli kamaráti a otec. Všetci sme sa objímali a zakričali RAPIDITY (náš bojový pokrik). Potom sme sa pobrali domov.

Otcovi som všetko vyrozprávala. A aj on mne povedal čo sa stalo. Priznal si, že moc kvôli tomu vyvádzal. Trochu tomu rozumiem. Jeho dedovi bolo tiež závodenie osudné, tak isto aj môjmu bratovi, jeho synovi. Odpustili sme si navzájom.

Ďalšia časť. 😃

VOTE a koment by potešil. ❤

... 👋-P.