XL.

208 10 0
                                    

Nakoniec sme sa udobrili a to tak, že za mnou prišla Spencer, ktorá mi povedala nech to neriešim, že sa to dozviem. Len je to komplikované a nechce ma teraz pred ďalšími závodmi rozhodiť. Aj keď som to chcela vedieť a vadilo mi, že predo mnou niečo taja, zobrala som to a vrátila sa dnu. Nevedeli sme, čo ideme robiť. Von sa rozpršalo tak sme si nemohli ísť opekať.

,,Tak si to opečme dnu." povedal Josh.

,,A kde prosím ťa?" zasmiala sa Spencer.

,,V krbe." povedal, akoby to bolo úplne normálne.

Rozosmiali sme sa na tom.

,,A čo?" nechápal Josh.

,,Bude tu smrad." povedala Spencer.

,,Tak otvoríme okná." argumentoval Josh.

,,Aj tak je to blbosť. Kto by to prosím ťa robil?" hodila nad tým rukou.

,,My?"

Spencer si vzdychla. Nikto iný nenamietal, a tak sme to skúsili. Každý sme si opiekli po jednej špekačke. Spokojne sme sa najedli a potom hodinu vetrali.

***

Bolo okolo 9PM a Luke sa vrátil. Všetci sme chceli vedieť, čo to išiel zisťovať, ale nikto sa nepýtal.

Vyšiel hore do izby a som išla za ním. Prezliekal sa. Otočil sa na mňa, keď započul, že niekto prišiel. Obliekol si tričko a venoval mi úsmev.

,,Zrejme chceš vedieť, kde som bol." povedal priamo.

Prikývla som a on podišiel ku mne bližšie.

,,Zisťoval som, kde sú ďalšie závody, lebo sa ku mne dostalo, že by mali byť tiež v Južnej Ameriky. Tak som si to chcel ísť overiť a je to pravda. Ďalšie závody budú v Rio de Janeiro."

Och... Robíš si srandu? Nestačilo Mexiko?

,,Aha. No tak ako sa tam dopravíme?" bola som trochu zaskočená.

,,Chceš tam ísť?" začudoval sa.

,,Keď už som prišla sem, bola by hlúposť, kebyže to nedokončím."

,,Jasné, závody sú pätnásteho. Čiže máme čas."

,,Dobre tak zajtra by sme si mohli ísť vybaviť letenky a čo najskôr vyraziť." povedala som, otočila sa na odchod, ale zastavila ma Luková ruka na tej mojej.

,,Emily, môžem ťa sa niečo spýtať?" počula som neistotu v jeho hlase.

,,Hmm?" prikývla som.

,,Bolo niečo medzi tebou a Mikom?"

,,Čo?" troška nekontrolovateľne to zo mňa vyletelo.

Luke sa na mňa len pozerala čakal, čo mu odpoviem.

,,No, áno je... Kamarátstvo."

,,Mne príde, že tam je niečo viac." chcela som niečo povedať, ale nedal mi slovo ,,Vieš, posledné dni vás pozorujem a všimol som si, ako sa na seba pozeráte. Takým pohľadom akým sa naňho pozeráš, si sa na mňa nikdy nepozrela."

,,S každým z vás mám iný vzťah. Jasné, že sa potom na vám pozerám inak." nechápala som.

,,Áno, ale častokrát mám pocit, že chodíš s ním a nie som nou."

,,Ale prosím ťa." rozosmiala som sa ,,S Mikom sa poznáme už od mala a nemám pocit, že by sa môj pohľad na neho niekdy zmenil."

,,Asi si to tak už mala od začiatku, čo ste sa spoznali. Neviem, prečo si to nechceš priznať, ale je to tak." povedal a prešiel popri mne von z izby.

,,Čo to znamená?" otočila som sa naňho.

,,Ty musím vedieť, čo cítiš." a došiel dole.

Rozmýšľala som, čo všetci majú som nou a Mikom. Dávnejšie mi to Spencer vešala na nos a teraz Luke.

Zišla som dole za ostatnými a oznámili sme im informácie o ďalších závodov.

,,Budem chápať ak tam nepôjdete..."

,,Blázniš?" prerušil ma Mike ,,Sme v tom spolu." povedal a jemne mi prešiel rukou z ramena na dlaň, ktorú mi potom chytil.

Pozrela som sa na ostatných a súhlasili s Mikom. Spencer dala ruku do stredu. Potom Josh položil svoju ruku na tu jej. Pridal sa aj Mike a Luke. Usmiala som sa na nich a položila som aj ja svoju ruku na tie ich.

,,Rapidity." zakričali, keď sme vyhodili ruky do vzduchu.

Ja som sa zasmiala. Mám proste úžasných kamarátov.

Ďalšie časť. 😃

VOTE a koment by potešil.

... 👋-P.

RAPIDITYWhere stories live. Discover now