RAPIDITY

XXXII.

Po dlhej dobe sú tu znova preteky. Zase idem spolu s Lukom na miesto, ktoré Luke od niekoho zistil.

Dnes mám chuť na vyššie miesto. S Lukom sme sem-tam trénovali a prezradil mi nejaké triky a rady, ktoré by mi podľa neho mohli pomôcť.

Ale musím uznať že Rodriguez a Brad sú veľmi dobrý. Rodriguez bol sami zdá, že len raz zo štyroch závodov na druhom mieste a ostatné na prvom. Brad bol zase raz na prvom a ostatné na druhom, pokiaľ si dobre pamätám. A tretí za nimi sa drží Conol. Luke je na piatom a ja na deviatom mieste.

Keď sme prišli na miesto bola som dosť prekvapená. Boli sme na dráhe. Bola dosť zvláštna a riadne veľká. Boli na nej nadjazdy, pochody a dosť ostré zatáčky. Ale najlepšie bolo že sa nachádzala na opustenom mieste.

Nastúpili sme si každý na svoje miesto a čakali na odštartovanie. Mali sme prejsť 5 kôl. Ale musím uznať bola to sranda. Síce bolo ťažšie predbiehať lebo cesta bola užšia ako v meste, ale dalo sa to zvládnuť.

Bavila som sa a vôbec si nevšímala koľká som. Bola som v kľude, čo bolo zrejme s toho, že som sa nemusela báť, že pôjdem inou cestou, ako by som mala. Po druhom kole som prestala vnímať, ktoré kolo idem. Čiže som bola úplne mimo, keď som prišla do cieľa. Boli tam už všetci. Nechcelo sa mi veriť, že som posledná. Znova som sa tvárila ako zmoknutá sliepka. Vystúpila som z auta a zamierila za Lukom.

,,Blahoželám." povedal s úsmevom a roztiahol ruky.

,,Začo? Za posledné miesto?" čudovala som sa.

,,Za tretie miesto." zasmial sa o vtiahol ma objatia ,,Dala si si jedno kolo na vyše. Myslel som, že slavíš" zasmial sa.

Pozrela som sa na tabuľu za nami, na ktorej svietilo moje meno pri čísle 3. Zvýskla som a znova objala Luka.

,,To treba osláviť." navrhol Luke.

Doširoka som sa usmiala a súhlasila.

Hore je pesnička. ⬆

Dohodli sme sa, že to oslávime v dvojici. Bolo to na rýchlo a jediný kto o CC vedel bol len Mike a nechcelo sami to vysvetľovať Spencer a Joshovi.

Zbehla som domov po veci. Zrazu mi prišla sms 'Dobre zober si plavky'.

Po prečítaní správy ma zmocnil trochu strach. Mám vôbec plavky? Jedny som našla boli celé, za čo som bola rada. Zobrala som si ešte uterák a kroksy.

Prišla som teda ku Lukovi, kde som si nechala veci v obývačke a išla sa prezliecť do kúpelne.

Potom som vyšla von za Lukom, ktorý sedel na kraji bazéna s nohami vo vode. Bol mi otočený chrbtom, takže našťastie nevidel môj zbožný pohľad.

Potichu som prišla k nemu a chcela som ho strčiť do vody, ale on sa otočil, schytil mi nohu a zhodil ma. Potom sa postavil a skočil za mnou.

,,Ako si vedel, že som za tebou?" keď som sa vynorila pozrela som sa na neho so spýtavým pohľadom.

,,Videl som ťa v odraze." ukázal na sklenené dvere oproti, v ktorých videl môj odraz.

Len som chápavo pokývala hlavou.

,,Zbehnem niečo pustiť." vyšiel z bazéna a pustil pesničky cez reprák, ktorý bol von.

Potom prišiel a skočil do bazéna. Stál oproti mne a pozerali sme sa na seba. Ja som ho potom ošpliechala. Nezdržal sa dlho a vrátil mi to. Cez špliechanie sa ku mne dostal, chytil ma zo zadu a zatočil so mnou. Ja som sa na neho pozrela a on mi dal pusu na líce.

,,Vieš o tom, že pre mňa znamenáš veľa?" určite som ostala celá červená, keď mi toto povedal.

,,Už áno. Aj ty pre mňa. Ale to neznamená, že ťa budem šetriť." chytila som mu hlavu a ponorila ho.

On ma stiahol za nohy a skončila som pod vodou.

Potom sme už len blbli. Vymýšľali tanečné kreácie do pesničiek, ktoré hrali. Neskôr sme si ľahli na lehátka a chvíľu oddychovali. Keď zrazu sa pred nami ukázalo malé dievčatko.

,,Luke." buchla som do neho nech sa zobudí.

Dievčatko sa na tom zasmialo.

,,Čo?" pozrel sa na mňa ,,A Lucy. Už ste doma?"

,,Áno." ozvalo sa z domu a potom odtiaľ vyšla žena, ktorá sa na nás milo usmiala.

Mala na sebe strašne krásnu bielu voľnú košeľu a mala dlhé čierne vlasy.

,,Dobrý deň." usmiala som sa na ňu.

,,Aj tebe." stále sa usmievala.

Pôsobila na mňa veľmi príjemne a elegantne.

,,A tu ste všetci." pozrela som sa na Lukovho otca.

,,Ahoj Emily ako sa darí? Ideme akurát chystať večeru. Ostaneš?"

,,Áno ostane." povedal za mňa Luke.

,,Ak nebude vadiť." dodala som.

,,Jasné, že nie. Poď mi stým pomôcť Stef." dievčatko podalo žene ruku a zmizli v dome.

Nakoniec sme sa išli prezliecť a čakali kým uvaria večeru.

Keď bola hotová, sadli sme si za stôl. Bola to veľmi chutná a príjemná večera. Rozprávali sme sa a smiali. Hlavne keď Stefaní napomínala stále Lukovho otca, že hovorí s plnými ústami.

Nakoniec som sa vybrala domov. Chcela som ísť sama a porozmýšľať, čo sa vlastne dnes stalo. Musela som Luka dlho prehovárať, že to prejdem aj sama. Aj tak ma išiel aspoň po koniec ulice odprevadiť.

Ďalšia časť. 😃

VOTE a koment by potešil. ❤

... 👋-P.