RAPIDITY

VII.

Ďalšie dni som to v škole nejako prežila a čakala kým príde konečne víkend. S Mikom sme sa párkrát po škole išli voziť. Celý týždeň bolo zamračene, takže rodičia nemali problém. Lukea som ale nestretla.

Cez víkend som si celkom pospala a vstala som až o 11stej. Pri raňajkách som napísala všetkým, či niekto nejde von, keď už konečne bolo krajšie. Ale nikto nemohol. Spencer je chorá, Josh išiel preč a Mike sa mi neozval.

Nevedela som čo budem dnes robiť. Úlohy do školy som si spravila skôr, aby som mala pokoj celý víkend.

Zapla som si telku a celý čas som rozmýšľala, čo idem robiť. Vybrala som sa aspoň prejsť. Nechodievala som sa takto sama prechádzať, ale povedala som si, že skúsim. Možno niekoho stretnem.

Keď som prechádzala cez Almar St. spomenula som si, že tu býva Luke. Napadlo mi, žeby som za ním zašla, ale neviem, v ktorom dome býva.

,,Ale čo ty tu?" zrazu som započula novo-známy hlas.

,,Ahoj." zakričala som mu späť, keď som si všimla, odkiaľ na mňa rozpráva.

,,Čo ťa sem privádza?" spýtal sa s úsmevom.

Prešla som na druhú stranu ulice, kde bol Luke vystrčený z okna.

,,Ale nič také, len sa prechádzam. Dnes sa nikomu nedalo, tak som sa vybrala sama." vysvetlila som.

,,A kde máš namierené ?"

,,Zatiaľ nikde. Asi pôjdem do parku ako vždy," zaklamala som, aby to vyzeralo ako náhoda. A aj to bola náhoda v podstate, na Almar st. som odbočila neúmyselne.

,,Pridáš sa?" spýtala som sa trochu neisto.

,,Rád, aj tak nemám čo robiť. Počkaj chvíľku zbehnem si po veci."

Usmiala som sa od ucha k uchu a prikývla. O chvíľočku prišiel a vyrazili sme do parku.

,,Nepoznáš tu nejaké tajné miesto?" spýtal sa jej zvedavo.

,,Tu v meste toho nie je veľa tajného." zasmiala som sa. Bolo to celkom rušné miesto.

,,Ale viem o niečom, kde chodí málo ľudí." priznala a navigovala ho.

Prišli na kopec blízko parku. Sadli sme si na hojdačku, ktorá bola pripevnená o konár stromu, a sledovali ako zapadá slnko. Bolo cítiť, že každú chvíľu príde zima.

,,Ako dlho si už tu? " povedala som po 5 minútach ticha.

,,Tak mesiac."

,,Aha, už si tu kdesi bol?" snažila sa som sa pokračovať v konverzácii.

,,Nie." pokrútil hlavou trochu zahanbene.

,,Nie? Celý čas si bol doma?" začudovala som sa.

,,Nikoho tu nepoznám, tak kysnem doma." neisto sa zasmial.

,,A kde chodíš do školy?" spýtala som sa ho.

,,Zatiaľ nikde. Nedokončil som 4 ročník na strednej, čiže zrejme pôjdem na tvoju školu. Je tu najbližšie."

,,Nedokončil?" zaujalo ma to.

,,Hej mama mi zomrela tento rok, tak som si dal odklad." vysvetlil.

,,Aha, to mi je ľúto." pokarhala som sa v duchu, že som bola taká zvedavá a vypytovala sa na to. Sama som poznala aké to je nepríjemné.

,,No a tak som sa presťahoval tu k otcovi." dovysvetľoval.

,,Aj ja som o niekoho prišla." priznala som.

,,O koho?" vyzvedal.

,,O brata." smutne som povedala.

,,Čo sa stalo?"

,,Autonehoda." stručne som povedala ,, Ale teraz o niečom veselšom. Kedy nastúpiš na školu?"

,,Ešte neviem. V podstatne som ročníkom prešiel, len posledné mesiace som nebol v škole. Nechce sa mi tam moc chodiť, keď som to už celé raz prešiel,"

,,Jasné, chápem. Ale tak budem tam ja," šibalsky sa usmiala ,, A keď si sa to už učil, nebude to také ťažké. Budeš premiant triedy." zasmiali sa.

,,Si spomínala, že sa učíš psychológiu. Chceš byť psychologička?" vyzvedal. Bola som polichotená, že si to pamätá.

,,Nie tak celkom. Rodičia majú rodinnú firmu, právnickú. Takže povolanie mám už vybrané." zasmiali sme sa.

Ďalej sme sa už len tak rozprávali o všeličom. Bol veľmi zlatý a cítila som sa s ním dobre. Ani neviem ako, zrazu bola tma. Začali okolo nás lietať svätojánske mušky a my sme ich pozorovali. Potom sme sa vybrali domov, keďže začínala byť veľká zima.

Žeby sa nám tu niečo rysovalo? 🙈 Dúfam, že sa zatiaľ príbeh páči. 😊

... 👋-P.