RAPIDITY

XXXIII.

Hore si môžte pustiť pesničku. 😃⬆

Dnes sa odohráva 6 závod.

Som celkom nervózna lebo poslednou dobou som strašne nesústredená. Už sa mi podarilo rozbiť 2 poháre. A keď sa nad tým zamyslím, vždy som myslela na Luka. Posledné dni sa mu snažím vyhýbať. Mám pocit, že pre mňa začína znamenať viac.

Ale späť k závodu. Dnes sa to odohráva tiež na dráhe ako minule, lenže táto dráha je už obyčajná žiadne nadjazdy, podjazdy a podobne.

Keď som prišla zbadala som Luka. Zamával mi. Potom sa už odštartovalo a išlo sa na to.

Jazdilo sa do kruhu 10 kôl.

Na začiatku mi to išlo v poriadku, ale keď ma Luke predbiehal pozrela som sa na neho. On sa usmial a predbehol ma. Ja som stratila na sekundu kontrolu nad autom a vyšla som na trávu. Našťastie som sa rýchlo vrátila naspäť na dráhu.

Zostala som trochu rozklepaná, ale snažila som sa to ignorovať a pokračovala som čo najlepšie to išlo.

Keď som spozorovala posledné kolo, a že predo mnou sú len traja stúpila som na plyn a snažila som sa ich poprebiehať. Bolo to veľmi tesné, ale skončila som druhá. Neverila som tomu. Bola som úplne mimo.

Vystúpila som z auta a rozbehla sa za Lukom. Vyskočila som na neho a bez toho aby som rozmýšľala, som ho pobozkala. Odtiahla som sa od neho a na tvári som mala neistý výraz. Nevedela som či to cíti rovnako. On sa len usmial a znova ma pobozkal. Potom ma posadil na predok auta.

,,Si druhá." radostne povedal.

,,Ja viem." doširoka som sa usmiala.

,,To sa ti ako podarilo?"

,,Ja neviem." zasmiali som sa. Objal ma.

,,Môžem otázku?" spýtal sa, keď sa dotiahol.

,,Už sa stalo." podpichla som ho.

,,Tak ešte jednu."

,,Počúvam." usmiala som sa a nadvihla obočie.

,,Ty si sa mi vyhýbala?" uškrnul sa.

Mne zase naopak zmizol úsmev z tváre a sčervenala som. Pozrela som sa inde akoby tam bola odpoveď a potom nazad na neho.

,,Nie." povedala som nakoniec.

Luke sa zasmial ,,Neverím ti." prižmúril oči.

Ja som sa zasmiala a mykla plecami ,,To je tvoja chyba."

,,Vieš čo?" zodvihol ma z auta na seba.

,,Neviem." pokrútila som hlavou.

,,Zbožňujem ťa." povedal a znova ma pobozkal.

***

Máme tu ďalšie závody, ktoré sú dnes zase vo voľnom priestranstve.

Priznávam, že sa  mi to viacej páčilo na dráhe. Bolo to jednoduchšie ako sa tu motať  pomedzi auta a dávať pozor, či idem správne, alebo či niesu na blízku  policajti. Musím povedať, že sa trochu bojím, ako to dopadne. Zatiaľ som najlepšie dopadla len na dráhach a v takýchto pretekoch vždy medzi poslednými alebo v strede.

Po príchode ako vždy  neostávalo nič iné len odštartovanie. Ďalej to pokračovalo ako zvyčajne a  to sa čo najviac dostať dopredu a všetkých čo sa dá popredbiehať.

Dosť mi pomohli triky a rady od Lukea, ako sa čo najlepšie dostať dopredu.

Keď som sa dostala k  Rodriguezovi neverila som tomu. Však on vždy býva prvý čo znamená, že  som druhá. To nie je možné, aby som zase skončila druhá.

Ale nemožné sa stalo  možným. Skončila som znova druhá. V závode medzi mestskou dopravou.

Vyšla som z auta celá vyškerená a namierila som si to k Lukovi, s ktorým som sa vystískala a pobozkala. Len tak mimochodom tie  predošlé závody nás dali naozaj dohromady. Nechcela som tomu veriť. Luke  je skvelý chalan ani si ho nezaslúžim, ale aj tak ho mám.

Potom sme išli už domov. Závodenia sme stále nemali dosť, tak sme sa ešte aj cestou predbiehali.

Išla som zaniesť auto a potom k Lukovi.

Dneska máme v pláne si spraviť domáci hamburger s hranolkami a pozrieť si Rýchlo a zbesilo 8. Veľmi sa teším. Vyšlo to už minulý mesiac a ja sa neviem dočkať, kedy to už konečne uvidím.

Ďalšia časť. 😃
Dúfam, že sa páčila. 😊

VOTE a koment by potešil. ❤

... 👋-P.