V tvojich očiach

Kto bola tá malá?

Som zvedavý, či dôjde na horolezecký. Moje modriny, sa mi na zápästí a ruke ešte vynímali, ako spomienka na jej záchranu, bez poďakovania. Jej obraz ako naháňa tú malú, ako s ňou tancuje, ako sa usmieva, sa mi vracal v pamäti, ako časť dobrého filmu. Horšie, že v noci sa mi snívalo, že sa na mňa otočila a úsmev jej zhasol a objavil sa v nich odpor, zdesenie a chlad. Vytrhlo ma to v noci zo spánku ako dýka do srdca, alebo akoby mi niekto dal na tvár vankúš a pritlačil. Nadával som si celú nedeľu, že som sa tam nevrátil a neopýtal sa na to, kto tam mal oslavu. Možno by som na niečo prišiel, možno by som o nej konečne niečo zistil. V nedeľu pršalo, tak sa nedalo ani previezť na motorke a nechať si prevetrať hlavu. Navarili sme s otcom obed a potom sme obaja išli po svojom. Ja som sa pustil do učenia a otec dokončoval projekt. Až večer sme si sadli pred telku a trochu prekecli.

V bufete bolo plno. Predral som sa k Maťovi, ktorý už stál v rade.

„Čau." – pozdravil som. Maťo iba kývol a priblbo sa usmieval. Zrazu som zbadal Nellu, stála niečo pred nami. Aha, to je ten dôvod. Otočila sa na nás. Kývol som hlavou na pozdrav.

„No čo dnes pozýva Maťo teba, nie?"

„Nie."- zahanbene sa usmiala. Kukol som na Maťa. Aaaach prekrútil som očami.

„Kúp jej aspoň lízatko a mne bagetu, tu máš prachy, počkám ťa vonku." Radšej som vypadol, nech si pokecajú, už mi bolo z ich úsmevov aj tak sladko. Postavil som sa ku stene, oprel sa a strčil si ruky do vrecák. Pozoroval som ľudí premávajúcich sa po chodbe. Išla okolo mňa partia prváčok, dve sa hanblivo usmievali a šuškali si niečo a jedna tváriaca sa ako nezávisláčka na mňa zazrela, akože nezájem a skrútila ústa do grimasy. Bolo mi smiešno, poznám také typy. Predstiera nezáujem, aby zaujala a vyzývavo kuká, či si to všimnem. Zasmial som sa na jeden kútik. Nejaký chalani sa strkali a nadávali si, ale len tak zo srandy. Išli okolo chalani z mojej triedy.

"Čo ty tu tak sám? Čakáš nejakú?" Nevyjadrujem sa. Blbosti.

"Hej a zháňal ťa učiteľ fyziky."

"Hej? Dik, zájdem za ním." Pozeral som za nimi. Neviem nejak  v triede bars kamarátov nemám. Slopať s nimi nechodím, buď som na motorke, alebo ..........nejak ma to nebaví. Tým, že nie som z mesta, som obmedzený busom. Párkrát som bol s nimi na chate, veď aj školské výlety boli, ale ožrať sa do nemoty a chvastať sa kto koho pretiahol, prípadne v akej hre, aké skóre dosiahol, ohovárať učiteľov, nejak ma to nechytilo. A slovník so všetkými vybranými nadávkami používať vkuse, aby som bol in a zapadol? To tiež nie je pre mňa. Často sú horší, ako baby na trhu  s ohováraním a posudzovaním všetkých dookola. A tým, že sa dobre učím, že sa vôbec učím, sa tiež vymykám z ich  sveta. To je asi dôvod, prečo som stále  v Maťovej triede.  Radšej budem znášať jeho reči o veľkej láske, ako ich nadávky. Uškrnul som sa. Kde je ten Maťo? A hlavne kde je moja bageta? Zaškvŕkalo mi v žalúdku. Poobzeral som sa. Maťa nikde, iba..........

 Sivá mikina s kapucňou na hlave a čierny zošit v ruke. Zase mikina? Keď si spomeniem na to, ako som ju videl v šatách, aj v legínach. Hmmmm toto je oproti tomu strašné. Mikina a rifle, čo skrývajú všetky krivky, všetko, čo by mohlo zaujať a samozrejme   bez úsmevu, aj ten by mohol zaujať. Prečo? Musí to mať dôvod.

"Čo, už nie si hladný?" Maťo mi mával bagetou pred ksichtom. Ani som ho nevidel prichádzať.

"Jasné, že som. Čo si tam do frasa tak dlho robil? Dúfam, že si si aspoň dohodol rande, keď som musel čakať tak dlho." Maťo sa len tajnostkársky usmieval.

"Podeľ sa  s kamarátom o novinky." Narýchlo som si odbaľoval bagetu. 

"No určite hlavne s tebou, čo neverí na vzťahy."