V tvojich očiach

Bozk

Práve som umýval riady, keď som počul buchot. Otec došiel domov a pustil dnu aj Harryho. Ten sa išiel zbesnieť. Pobehoval po kuchyni, tešil sa a kňučal nech ho hladkám. Začal do mňa strkať ňufákom, tým zimným ňufákom.

"Ty si taký šašo Harry." Musel som ho pohladkať aj keď som mal ešte mokré ruky. 

"Ahoj."  Otec si zložil tašku na stôl.

"Ahoj oci." Vrátil som sa k umývaniu riadu. Ťažko si vzdychol. 

"Sebo,....ehm..." Odkašľal si.

"Viem, že tam nechodíš, len som myslel, že......treba opraviť pomník, ty si ho vlastne ešte ani nevidel........"  Zastavil som vodu a pozeral ako  kvapky padajú z batérie.  Tá posledná sa tam držala ako sopel a nie a nie spadnúť.

"Ehmm, ......ale nebolo od teba pekné, že si mi zložil."

"Hej." Zase si ťažko vzdychol. Do kelu, fakt vo mne chce takto vyvolať pocit viny, či čo? Vzal som utierku a poutieral si ruky.  Až teraz som na neho pozrel. Vyzeral hrozne. 

"Pôjdem tam s tebou." Potľapkal som ho po pleci. Tváril sa dosť prekvapene. Až som sa z toho musel pousmiať.

"Pôjdem kúpiť chleba." Radšej som odišiel. Vlastne som odišiel aj pre to, že som nevedel, ako reagovať. Poklebetiť si o tom, prečo som zmenil názor? Alebo o mame?! Pokrútil som normálne hlavou. Vybehol som von v tesnom závese s Harrym. Nelenil a hneď doniesol loptičku. 

"Nepozeraj na mňa tak, mňa neobmäkčíš." Pripravil som si motorku zapol bundu a potom som mu hodil loptičku až na koniec záhrady, aby sa nestihol vrátiť a vybehnúť za mnou.  Nechcelo sa mi ísť do dediny, určite už nemajú nič čerstvé. A potreboval som sa aj prevetrať a ..........

Kúpil som pečivo aj zopár  drobností, čo mali v akcii. Cestou naspäť som zmenil smer a došiel pred bytovku, kde býva. Svietilo sa v jej izbe a z obývačky bolo vidno blikanie televízora.  Učí sa? Chvíľu som ešte sledoval jej okno, či sa tam nehne tieň a potom mi došlo, že som ako taký idiot a pobral som sa preč.

* * * 

"Aaaa, pozrime sa kto to tu ide?" Počul som za sebou. Jasné, Vivi. 

"Žeby zmenený sukničkár na krotkého barančeka?" Ten podrypovačný, zákerný a pritom sladký tón hlasu. Ach.

"Kde máš svoju ťuťuli frajerku?"

"Prestaň Vivi. Čo nemala si sex, že si taká podráždená?"

"No vieš, keď nám jeden z partie zrazu odpadne, lebo dostane nejaký záchvat romantiky, tak je nám ostatným trochu divne."

"Pozri žijem si svoj život a ty si kľudne pokračuj v tom svojom." Plánoval som pokračovať v ceste, lenže ona nie a nie prestať.

"Neverím ti, nikto sa zrazu len tak nezmení. Čo by si na nej aj mohol vidieť?"

"Prestaň Vivi, veď tu nemáš ani obecenstvo, tak načo také divadlo?"Lenže oči jej normálne zažiarili, ako v tom uvidela šancu.

"Potrebuješ obecenstvo.....?" Provokatívne sa zasmiala. Chytil som ju v momente za ruku, ktorou sa rozmachla.

"Prestaň Vivi, veď načo ti to je?!"

"Proste mi to iba nejde  do hlavy, potrebujem dôkaz. Neverím, že by bola v posteli až taká dobrá, aby si svoj život  a presvedčenie, že všetky baby nepretiahnem, ale pokúsiť sa o to môžem, zrazu tak zmenil." Húdla sladko.

"A čo ak je." Už som bol podráždený. Ona sa rozrehotala.

"Tak to dokáž, nehanbi sa. Pokiaľ si dobre pamätám." Pritiahla sa ku mne a chytila ma za opasok. Už krútila bokmi.