V tvojich očiach

Komplikácie

Kontrola dopadla dobre a ja som bol opäť v škole. Tentokrát som mal ja ťažký týždeň. Nevedel som čo skôr. Z bioly si na mne zgustla. Bolo normálne cítiť, ako sa vyžíva, že sa po mne môže voziť, až som mal chuť sa opäť hodiť na maródku. Narýchlo som dopisoval poznámky a nestíhal som ani do bufetu. Od stredy prešlo dlhých pár dní a mne robila spoločnosť iba jej vôňa, čo po nej ostala na vankúši. Tak trochu som si pripadal ako blbec, keď som si ho strážil, aby som ho neprepotil, aby tam jej vôňa stále bola. Dnes už dúfam budeme spolu. Mal som poriadne nervy, že som do toho bufetu nestihol. Prepisoval som tak tvrdo, že v papieri ostávali poriadne ryhy. Sára mala podrypovačnú poznámku, ako sa ulievam, ale stačilo mi na ňu pozrieť s výrazom zúrivého býka a otočila sa radšej na tabuľu. Z Bioly mi naparila projekt, že vraj mám málo známok. Matikár ma skúšal pred tabuľou, trochu som sa tam zamotal, lebo novú látku som nevidel ani náhodou, ale po jeho pomoci so vzorcami, mi to došlo a vypočítal som to. Dvojka, aj to som počul nesúhlasne Sáru hučať popod nos. Viem, že mi prilepšil, ale ja predsa nie som Sára, ja... Ach! No jednoznačne mi to na nálade nepridalo. Už som sa nevedel dočkať, kedy ju objímem. V bruchu mi škvŕkalo celé stádo hladných žiab. Na obed som si to dával poriadne rýchlym skokom s barlami. Rad, a do kelu! Až na chodbu.

„Čau Sebo." Olina s partiou, stála za mnou.

„Hmm čaute." Pamätal som si ju, vypisovala mi minulého roku dosť intenzívne. Veľmi ma chcela presvedčiť o výhodách vzťahu a lásky až za hrob. Po začiatočnom vtipkovaní, som jej dal jasne najavo, že mňa také nezaujíma, že ja sa žiadnej nezaviažem. Neviem, či som nebol sprostý, že mne jedna nestačí. Potom ešte písala ako priateľka, akože nezávisle. Boli sme párkrát vonku, zabalila to, ako pomoc s matikou. Nakoniec z nej vypadlo, nech ju zbavím panenstva. Pamätám sa, že som vtedy vysypal všetky jej názory o nekonečnej láske, čo sa mi snažila natlačiť do hlavy predtým a nech si to radšej nechá pre toho pravého. Vedel som, že by potom chodila zaslzená, lebo jej niečo nevyšlo. Asi sa urazila a už nenapísala. Lenže potom som ju náhodne stretol v lete na jedenej diskotéke. Dosť sa na mňa nalepila a hneď, že nič nečaká, len má na mňa chuť. Nedala mi šancu, aby som jej zase pripomenul jej názory, lebo mi hneď šahala po vtákovi a že ma chce. Teraz tu stála a mala niečo za lubom.

„Ako sa má frajerka?" Uškrnul som sa.

„Dobre." Otočil som sa naspäť dopredu.

„Ako sa vlastne stalo, že ťa ulovila?" Zaťal som ruky v päste a poriadne schytil barle. Nesmiem urobiť tú istú chybu ako s Robom, potrebujem sa čím skôr zbaviť tých barlí. Neodpovedal som.

„Robo vravel, že ťa naťahovala, vodila za nos a skoro prizabila. Takže na teba platí takáto surová láska a odmietanie." Neotočím sa, nepoviem nič. Zaťal som zuby.  Nevydržal som.

"No, je pravda, že ma neprenasledovala a nenapchala sa mi do postele, ako niekto. Robo je kretén a vymýšľa si, aby bol zaujímavý a sú istý hlúpy ľudia, ktorý to zožerú aj s navijákom, lebo je pre nich  ľahšie ohovárať druhých, ako sa  zamýšľať nad vlastným životom, lebo by sa mohli zhnusiť nad tým,  ako si ho pobabrali. Áno moja frajerka sa má dobre a má charakter a nemení názory podľa toho, čo chce dosiahnuť."  Vychrlil som to zo seba ako jednu jednoliatu vetu, na jeden nádych. Čo si to dovoľuje?  To, že som s ňou spal, do kelu nebolo to spanie, iba rýchlovka na weckách, jej nedáva právo. Ona postupne červenela, jak čili paprika. 

"Veď je škaredá jak noc, ani obliekať sa nevie." Vypľula zo seba, ako nadávku. 

"Je omnoho krajšia, ako polovica na tejto škole a má super telo." Do kelu, to som nemal. Ešteže som to nepovedal veľmi nahlas. Do kelu, o takúto reklamu ona nestojí a ja som idiot.  Veď si takto kopem vlastný hrob. Vyštartoval som dnu do jedálne. Pôjdem dopredu, som invalid, tak to využijem. Nervy so mnou lomcovali tak, že som mal chuť niekomu tresnúť po papuli. Prišiel som ku okienlu a kuchárka na mňa iba kukla a hneď mi nakladala. Nejaký dobrák, asi prvák mi odniesol jedlo ku stolu.  V hlave mi vírili tie posledné vety. 

Musím sa kontrolovať! Sebo! Si idiot! Ale čo koho do toho, s kým som? Čo koho do toho, ako vyzerá? Má naozaj skvelú postavu a keby ju videli, ako vyzerala predtým, spadla by im sánka a nikto by sa neopovážil otvárať si hubu. Veď je krásna a ten super zadok neschová ani v tých neforemných džínach. Stačí, že jej zažiaria oči, nemusí ich mať ani namaľované. Najradšej by som prestúpil na inú školu ako ona, kde by o mne nikto ani netušil.  Jedlo som do seba hádzal, ani som poriadne neprežúval. Spomalil som, až, keď som sa pomaly zadrhol.  Trvalo dosť dlho, kým som to vykašľal. Ach, nemôžem viesť také reči, lebo chalani budú chcieťdostať dievča so super telom, budú ju chcieť dostať už len kvôli tomu, že som ju mal ja. Prečo sa všetko vždy serie. Potrebujem ju objať. Poprosil som nejakú okoloidúcu dušu, nech mi odnesie tanier a vybral som sa preč.  Našťastie Olina už bola skoro na rade, tak som ju mohol obísť veľkým oblúkom.  Keď si spomeniem ako mi nadbiehala a zdala sa celkom normálna a potom, ach.

No, ľudia sa menia. Aj ja som sa zmenil, aj  keď som to nechcel.

Stál som vonku, opieral sa o múrik a čakal kedy  konečne uvidím Zelenoočko. Začalo popŕchať. V mobile som už mal uložené taxislužby na zrýchlenej voľbe. Mal som pocit, že vyliezla už polovica gympla a Zelenoočka nikde.  Mihla sa mikina. Už som sa nadýchol. Nie je to ona. Zaklonil som hlavu a vyfučal, zo seba vzduch, ako prepichnutá pneumatika. Na okamih som zavrel oči a pomyslel na to ako som ju nechcel pustiť, ako som nechcel aby odišla a ona sa hnevala. Teda mrvila sa v mojom náručí, ale ostávala v ňom a odúvala pery. Bol som asi dosť sebecký, ale pustil som ju až, keď volala starká. Ešte aj v aute na zadnom sedadle som si ju pritúlil, rukou som vkĺzol pod tričko na jej jemnú horúcu pokožku brucha a ona mi ju síce chytila, asi aby som nešiel ďalej, ale nechala ju tam. Cítil som, že sa usmievam. Otvoril som oči. Ďalšia partia vyrehotaných dievčat, vybehla zo školy. 

"Kde si?" Zašomral som si. 

"A koho vlastne čakáš?" Zelenoočko?  Stála vedľa mňa.

"Ako to? Kedy si vyšla? Nevidel som ťa." Usmievala sa. 

"Tak neviem,  o čom si tu sníval."

"Nie o čom. Ale i kom. Poď ku mne." Pritiahol som si ju k sebe a silno objal. Nadýchol som sa jej vône. Ako si človek môže na toto tak rýchlo zvyknúť, až mu to neskutočne chýba?

"Prepáč, že om nedošla do bufetu." Do bufetu?

"Ani ja som nebol, prepisoval som poznámky, z bioly si na mňa zasadla. Hmmm, takže  si nebola? Tak to  musíš teraz odčiniť."

"Aké odčiniť? Veď ani ty si nebol." Protestovala, keď som položil dlaň na jej líce  a pomaly prstami prechádzal poza ucho , až na krk.

"Takže tebe to nechýbalo?" 

"Dohodli sme sa, že v škole nie." To už som bol tesne pri jej perách.

"Veď prakticky už nie sme v škole." Zašepkal som.

"Aspoň malý bozk." Pritisol som pery na tie jej mäkké a asi som fakt zabudol, že sme sa dohodli, že v škole žiadne veľké bozkávanie, lebo mi trvalo dosť dlho, kým som sa odtiahol.  Jej vlhké pery sa celkom pekne leskli. 

"Pôjdeme?" Zrazu sa zachmúrila a sklopila oči.

"Ale ku mne nie." To sa mi nezdá. Pridvihol som jej bradu, nech sa mi pozrie do očí.  

"Čo je? Čo sa deje?"

"Nič."  

"Nemyslím si, že nič. Zelenoočko." Uhýbala pohľadom a pozerala do zeme.

"Dobre teda, pôjdeme k mojej starkej, ak nevadí, lebo vonku už dosť prší. Len škoda, lebo asi nebudeme mať veľké súkromie. Tam mi to povieš." Vyťahoval som mobil a volal taxi.

No jasné prečo by malo ísť všetko hladko,😃😄 ale to ste vlastne čakali. 😉Čo sa deje, to som si nechala nabudúce, 😍aj tak som rada, ako sa to v tejto časti vyvinulo, lebo som ju aspoň dopísala.😚😙 a aspoň  mám predstavu o čom bude ďalšia