V tvojich očiach

Prebudenie

Počul som do sna zaškrípanie vlaku po koľajniciach. Prebral som sa . V kupé bolo šero. Na pleci som necítil žiadnu ťarchu. Otvoril som oči. Porozhliadol som sa, Zelenoočko ležala dolu schúlená na mojich stehnách, ako na vankúši. Nohy mala vyložené hore na sedadle. Fuuuha, dobrá poloha,  aj keď väčšinou ju pri mne mali dievčatá z iného dôvodu, ako spánku. Do frasa, prestaň Sebo, teraz fakt nie je vhodné myslieť týmto smerom! Zanadával som si s povzdychom. Ten pokušiteľ vo vnútri sa dosť búril, už som mal dlho pauzu. A teraz tu na mne leží baba s pekným zadkom. Do kelu, keď si ho predstavím........Sebo!!!!  Myslí na to, ako ťa skopala do gulí a že ti sľúbila facku nabudúce, lebo vyrobíš problém.  Priznávam, že to nebolo jednoduché. Mysli na Sárine pazúry...... krikľavé .......ble.....už sa to zlepšilo.  Zase som sa na ňu zapozeral. Spala spokojne, vlasy porozhadzované po mojich nohaviciach, ruky pod hlavou, ako anjeliček.   V tom pokojnom spánku vyzerala, akoby mi dôverovala, akoby ma nepokladala za týpka S...sebeckého a arogantného.  Chcel by som , aby ...........keby ma tak brala, aj keď sa prebudí.  Prečo mi na tom tak záleží? No, lebo ja nie som ako on. Ja nie som sviňa, tak preto.    Preto mi vadí , že si o mne myslí, že som arogantný kretén, lebo to nie je pravda. Určite?! Opäť môj vnútorný hlas, neznášam ho.  Pri iných ti nezáležalo, čo si o tebe myslia. Absolútne ti nezáleží na tom, čo si o tebe myslí Sára, alebo jej kamošky.  Pche. Nikto na mňa ešte nepozrel s takým ......takým pohľadom ako ona.    Jej oči, ten chlad čo z nich vychádzal........ bol ako .............., ako by som to opísal,..........akoby život nemal zmysel.  Ani hádky s vnútorným ja mi dvakrát nepomáhali, síce som nemyslel na jej krivky, keď sa šplhala po stene, ale lepšie som sa necítil.

 Profák si čítal noviny. Pozrel som na druhú stranu vonku bolo vidieť polia. Mihali sa v zapadajúcom slnku. Zhlboka sam sa nadýchol. Prešiel som rukou po jej vlasoch, ktoré boli ráno tak strapaté. Ku podivu boli jemné a príjemné na dotyk. U niektorých dievčat boli tvrdé a suché, ale u nej nie. Prešiel som po nich znova.  Usmieval som sa nad tým.   Zašušťali noviny. Zavrel som oči,  nepotrebujem vidieť profákov skúmavý pohľad. Ruku som nechal zahrabnutú  v jej   mäkkých  vlasoch. Hučanie vlaku bolo uspávajúce.

Prebral som sa na hlásenie rozhlasu na stanici odchod vlaku. Cítil som iba chlad. Otvoril som narýchlo oči. Zelenoočko pri mne nebola. Vytratilo sa aj jej teplo a mňa opäť striaslo. Profák driemal  a Zelenoočko bola preč. Prečo? Kde sa vyparila. Škoda, chcel som ju  vidieť sa preberať  pri mne. Teraz neviem, ako sa zatvárila, ako to zobrala a necítil som ju pri sebe. Ponaťahoval som sa. Vytiahol som mobil a pozrel koľko je hodín. Už iba pol hodinu.  Prešiel som si rukou cez vlasy. 

Auuu! Zabolela ma ruka. Skoro som zabudol. Kukol som na obviazanú ruku. Hmmm, tak toto bude ešte dlho bolieť.  Cez šatku presvitala zaschnutá krv.  Musím jej ju vrátiť..... a vyprať.  Vlak sa pomaly pohýnal a  Zelenoočka nikde.  Pofák v rohu driemal, nemohol som sa spýtať kde je a ani by asi nevedel.  Vytiahol som si tyčinky a začal chrúmať. Prešlo ďalším  desať minút a jej nikde. Začínal som byť dosť nervózny.  Nemohla sa predsa vypariť. 

Konečne sa dvere otvorili a ona vošla dnu. Niesla si fľašu s vodou, asi bola v jedálenskom vozni. Sadla si bez slova oproti.

Zelenoočkoooo, no ták, nebuď ku mne odmeraná. Veď to, že viem čo sa ti stalo zo mňa nemôže robiť väčšieho kreténa. Uznávam, to neznie veľmi dobre. Prudko som rozmýšľal, čo povedať, aby som zistil, či mi vôbec odpovie. Medzitým som vzdychal, jak by som niesol ťažké tašky do schodov. Ona si otvorila fľašu a napila sa.

„Tak, čo vyspala si sa dobre?" Fakt najidiotskejšia fráza, aká ma napadla.

„Hmmm, celkom." Stále pozerala do okna. Nebol som o nič múdrejší, ako pred troma minútami. Nemyklo jej ani kútikmi úst do úsmevu, že spala na mne.