Dal som sa s naším dozorujúcim horolezcom do reči. Fakt mal kopec skúseností. Hneď začal rozprávať svoje zážitky, ako mu v Alpách skoro riť odmrzla pri jednom výstupe, keď sa zhoršilo počasie, mal som dosť. Jeho zážitky boli tak zaujímavé, že som takmer zabudol na to, kvôli čomu som to vlastne za ním prišiel. V bufete sme si sadli a dali po pive. Profák ešte nedorazil, takže som mal chvíľu na presviedčanie. Začal som pozvoľna, že aký ťažký výstup je na tú vežu, aký výhľad tam je, kam až sa dá dovidieť. Jasné, že tušil kam tým mierim, ale nechal ma nech sa zapotím. Dusil ma vo vlastnej šťave normálne. Nuž som po tých omáčkách prešiel k veci, či by nás tam nevzal.
Najprv bolo, že veď nám to profák nedovolil. Trochu som predhodil, že to bolo určite kvôli tomu, že by to všetci nezvládli. On hneď, či ja sa na to cítim. Nebavil som machra, to by ho asi nepresvedčilo. Tak som len vravel, že naozaj mám voči skalám rešpekt, nie je to o predvádzaní sa. Zajtra má byť zase pekný slnečný deň a výhľad zhora, to by predsa bolo super. Pýtal som sa aj či si myslí, že by sme to zvládli, veď nás videl liezť. To už pri nás sedela aj Zelenoočko. Nakoniec som ponúkol, že podpíšem aj súhlas, že ideme na vlastnú zodpovednosť. Potom sa tak chvíľu pozeral z jedného na druhého, ako na tenise.
"A čo to pivo? Keď chcete zajtra liezť, žiaden alkohol. Neberiem tam nikoho s opicou. Nebudem riskovať." Veď ja som si to pivo dal hlavne kvôli nemu a priznávam aj od smädu.
"Nebudem piť, nepotrebujem to. Nemusím dopiť ani toto." Rozrehotal sa a potľapkal ma po pleci. No jasné, robil si srandu.
"Dobre, dobre mladý, kľudne si toto dopi, ale viac už nič. Porozprávam sa s vašim profesorom, ale predbežne sa môžeme dohodnúť, že vás dvoch tam zoberiem." Zelenoočko sa úplne sladko usmiala a ja som si pripadal ako kráľ.
Keď sa dovalila druhá skupina, už tam bol poriadny hurhaj. Rýchlo som dopil to pivo a postavil sa na odchod. Chalani na mňa mávali, nech si s nimi prídem niečo dať. Objal som Zelenoočko okolo pliec, naznačil som, že nemôžem a už sme sa poberali z bufetu von. Ešte som začul ich pokrik.
"Heeej, on má zjavne niečo iné na práci." A za tým obrovský rehot. Iba som sa uškŕňal. Heh! Vedel by som si predstaviť, čo všetko by sa dalo...........keby sa to dalo.
Dom, v ktorom sme bývali mal tri izby a kuchyňu s gaučom. Na večeru sme mali guláš, ktorý tu doniesla asi domáca. Všetci sme sa napráskali, bolo ho fakt dosť. Chalani potom zmizli vo svojej izbe a volali samozrejme aj mňa. Určite tam mali fľašu. Vyhovoril som sa, že budem asistovať pri umývaní riadu a tie blbé poznámky o tom, že som pod papučou, som sa snažil nevnímať. Celkovo z dnešného dňa a lezenia som mal skvelý pocit. Zajtra by to malo byť ešte lepšie a alkohol mi teraz vôbec nechýbal. Ak by som tam išiel, tak by to bolo aj tak iba....ty si s nami nedáš, veď nebuď taký namyslený a podobne. Do riadov sa pustili dievčatá. Okrem Zelenoočka tu boli ešte dve baby. Chvíľu som stál pri dreze, ale potom ma vyhnali so slovami, že zavadziam, tak som si sadol na gauč. Zapol som telku, čo tam bola a ku podivu aj niečo išlo. Sem tam som zakukoval aj na baby. Boli v legínach, v ktorých liezli a ....ehmmm, teda krivky dosť viditeľné. Divím sa chalanom, že sa nechceli kochať. Jednoznačne vyhrával zadok.....mojej frajerky. Smutne som sa uchechtol. Hej...mojej.
Už si utierala ruky. Kývol som na ňu nech si prisadne. Chvíľu pozerala na to prázdne miesto vedľa mňa a potom si prisadla. Prehodil som jej ruku okolo pliec a zviezol sa hlbšie do gauča. Ona si o mňa oprela hlavu. Aj tie dve baby ostali pozerať telku. Po chvíli sa mi začali zatvárať oči. Niet divu, po tak skorom vstávaní, nosení ťažkej výstroje, dobrej makačke na skalách a teraz ešte dobre napapaný. Sklonil som hlavu ku jej a pocítil známu vôňu. Už mi viac netrebalo. Tolkshow ustupovala niekam do diaľky a ja som už sníval, ako to bude zajtra úžasné na veži hore a s ňou.
![](https://img.wattpad.com/cover/84390627-288-k851298.jpg)
VOCÊ ESTÁ LENDO
V tvojich očiach
RomanceReči o mne, moja povesť je bitkár a sukničkár, len sa nad tým smejem. Som so svojím životom v celku spokojný. Teda bol som. Do chvíle, keď prišla ona. Mala neskutočne zelené oči, ako hlboký a nepreniknuteľný les. Bolo v nich niečo zvláštne.