V tvojich očiach

GABA

Zamrazilo ma až v päte. A potom mnou prešiel taký elektrický výboj, že by som teraz zabil každého, čo mi príde do cesty.  Už išla ďalšia pesnička a tie dve sa ku mne blížili. Vybehol som ako zmyslov zbavený a odstrčil ich nabok. Musím ju ihneď nájsť, do riti! Všade bolo plno, kde sa tu nabralo toľko ľudí. Odstrkoval som každého nabok dosť surovo a hľadal pohľadom ju , alebo Roba, kohokoľvek. Maťo....Maťo s Nellou.  Tam.......tam asi išiel Robo.......do...........do.......

Schytil som Maťa surovo za rameno, až na mňa pozrel s bolestivou grimasou.

"Nájdi Zelenoočko!"

"Čo?! Sebo!"

"Nájdite Liu ihneď a vyveďte ju na parkovisko! Povedzte jej, že ju veziem domov, nezabudni kabelku, aj to čo pila!" Pozeral na mňa nechápavo. Musel som mať nepríčetný výraz a moje rozkazy boli jasné, ani Nella nič radšej nepovedala.

"Ihneď! A nezabudni vziať čo pila! Rozumieš?!" To som mu už vrieskal do ksichtu. Z môjho výrazu bolo jednoznačné, že sa niečo deje. Nella ustúpila o krok dozadu, asi sa bála, že schytá.

"Dobre a čo ty?" Pustil som ho. Ruku mi chytal kŕč, ako som ho silno držal.

"Musím si ešte niečo vybaviť . Hneď som tam." Precedil som cez zaťaté zuby a sledoval  východ kadiaľ som videl vychádzať  Roba.  Ešte som sa otočil na tých dvoch.

"Rýchlo, prosím!" Mali teraz už vystrašený výraz, musel to byť odraz môjho nepríčetného pohľadu. Nemohol som sa už teraz nikoho ani dotknúť, lebo by som vybuchol ako sopka. Bežal som von do chodby a tep som cítil v hlave, ako nárazy cunami na pevninu, čo rúcajú aj tie najvyššie budovy.   

Kde je do riti?! Nevidím ho. Už som bol skoro na konci chodby. Zrazu som začul smiech. Hnusný chrapľavý chechot. Pobehol som za roh. Bol tam, chechotal sa. Debil, kretén, hovädo. Priskočil som k nemu zahnal sa a dal som mu päsťou rovno do ksichtu.

"Ty  Hovädo....... debil.....ko.........! Nadával som a nemohol sa zastaviť. Robo sa začal brániť, dával ruky pred seba a chcel tiež urobiť výpad. Chalani, čo boli s ním sa odstúpili. Nemlátil som ľudí do ksichtu, sú z toho väčšie problémy, ale teraz som potreboval, potreboval som rozmlátiť ten jeho odporný ksicht.

"Čo chceš? Čo do riti, kurva máš, Sebo!!!!" Vrieskal a z nosa sa mu už pustila krv. 

"Čo si jej dal?"

"Čo??? To kvôli tomu???" Hovädo jemu to nepríde ani divné?! Schmatol som ho za košeľu a hodil o stenu.

"Hovor, čo si jej dal!" 

"Šak ju nemusíš pretiahnuť, keď nechceš, nájdu sa iný." Zachechtal sa. Ten idiot sa na tom ešte aj baví??!!! Zahnal som sa celou silou a tresol mu do brucha. Zohol sa v páse od bolesti. Nadával som , vrieskal najhrubšie nadávky, miešalo sa to s tými Robovými. Chalani mali nejaké protesty, ale nikto sa neodvážil ma zastaviť.

"Ja nepotrebujem zdrogovať dievča, aby mi dala ty..........! Čo si jej dal!" Rozmlátim ho na kašu! Rozbijem mu hubu tak, že ho nespoznajú ani rodičia. Nemohol sa brániť, lebo dostával rany skôr ako  dvihol ruky. Seriem na to, tresol som ho o stenu a z celej sily kopol medzi nohy. Zvalil sa na zem s výkrikmi bolesti a nadávok. Chytil som ho za košeľu a pridvihol.

"Čo si jej dal???"  Cez skrvavené zuby precedil.

"Gabu ty kokot." 

"Čo sa to tam deje?" Z konca chodby bolo počuť ženský hlas, asi nejaká profesorka. Pustil som ho a bežal preč, dúfam, že našli Zelenoočko.  

"Dobrý." Pozdravil som, keď som prechádzal popri nej. Bola dosť ďaleko, dúfam, že nevidela z takej diaľky jeho rozmlátený ksicht.

"Iba sme si potrebovali niečo ujasniť, už je to v poriadku pani profesorka." Ešte sa pozerala, Robo sa asi postavil zo zeme, lebo sa nakoniec otočila na odchod. Ja som rýchly krok zmenil na beh. Vybehol som von. Kde sú? Do riti, kde sú?