V tvojich očiach

Bowling

Nákup som vyniesol starkej a už som bežal po schodoch dolu. Nakoniec som to celkom stihol. Pred školu som prišiel, asi hneď po zvonení. Práve začali vychádzať študenti. Maťo spomínal, že majú ísť ešte na obed. Tak som zložil prilbu, opieral sa o motorku a obzeral ženské osadenstvo vychádzajúce zo školy. Väčšinou to boli rifle, alebo legíny. Také legíny na tučnejšej babe, nuž to sa mi nepáčilo, mierne povedané. Nemusia byť všetky baby chudé,  ale nevezmem si legíny, keď to vyzerá hrozne. Po chvíli som usúdil, že sukne sa nosia nejako málo, že by bolo ešte chladno? A pri tom sukne a hlavne tie kratšie, tak skvelo podnecujú mužskú fantáziu. Zo školy vtom vybehli dve rifľové mini sukne. Pozrel som hore. Aha Jana a Martina. Napadlo ma jedno, ako v tomto chcú hrať bowling? Tak to bude zaujímavé. Namierili si to rovno ku mne.

„Ahoj Sebo. Tak dnes hráme chlapci proti dievčatám?"

„Ja neviem, ako ste sa dohodli. A kto ešte ide?"

„Ešte ide Lea, Viki, Sima."

„Sebo, Sebušik, kedy ma povozíš? Nemôžeš ma zobrať teraz?" Schuti som sa zasmial.

„No zlato, v sukni asi na motorku nevysadneš."

„Prečo nie? Ja vysadnem. Zvalila sa na mňa, musel som ju chytiť okolo pása a držať, lebo spadneme aj s motorkou, do frasa.

„To by si mala prefúknuté aj vnútorné orgány zlato." Zaregistroval som čiernu mikinu s kapucňou na hlave. Na pár sekúnd ma zasiahol chladný pohľad zelených očí. Striaslo ma aj, keď bola na mne prilepená Martina, z ktorej vyžarovalo príjemné teplo. Kašľať na to, na dnes mám poúčania dosť.

„Joooj Sebo, veď len na chvíľu. Taký zlý si ku nám."

„Dnes som to sľúbil Maťovi a musím sa predsa starať aj o vaše zdravie. Prechladnete a na koho sa potom budem dívať, keď prídem za Maťom." Nahodil som smutný pohľad, zažmurkal som na obe . Koketne sa zachichúňali.

„Hmmm ty sa chodíš dívať na nás?" Zatiahla Jana sladko. A tiež prišla tesne ku mne.

„No jasne."

„Minule to tak nevyzeralo. Minule si sa zaujímal len o tú novú." Sťažovala sa Martina. Volajú ju iba tá nová, akoby bola bez mena.

„No som od prírody zvedavý. Čo už s tým narobím." Obchytil som aj Janu okolo pása.

„A čo vy sa s ňou vôbec nebavíte?"

„Nie, veď ani ona s nami. A pokiaľ si dobre pamätám, ani k tebe sa nesprávala milo." Zasmial som sa nahlas.

„ Ja už som veľký, ja to znesiem. Ale ona je tu nová a s nikým sa nepozná, čo ak sa len hanbí?"

„No to určite. Ale ak tak veľmi chceš, tak ak sa ozve dáme jej šancu." Aj Martina prikývla. Konečne sa zo školy vytrepal aj Maťo.

„No ty už si obletovaný ako vidím." Usmieval sa naširoko.

„Predstav si, stojím si tu, čakám na kamoša a prilepia sa na mňa hneď nejaké krásky." Tie dve sa chichúňali.

„Joooj prestaň, Sebo."

„No čo, ideme?" Už som sa postavil.

„Keď sa od teba odlepia, tak môžeme." Zaškeril sa pri tom.

„Veľmi sa mi nechce, Maťo, tak neviem, neviem."- zanôtila Jana.

„Tak, čo zrušíme bowling?"

„Nieeee, no dobre." Odlepili sa. Vytiahol som malú prilbu, čo som mal stále v bočnej taške a podal Maťovi.

„Čaute, vidíme sa o pol hoďku v klube." Dievčatá sa pozberali na odchod. Ja som naštartoval, Maťo nasadol a išli sme.