V tvojich očiach

Stará fotka

Zelenoočko práve kráčala predo mnou. Nevšimla si ma. Vyšla von a trochu sa obzerala. V mihnutí oka som bol pri nej, naklonil sa ku nej zozadu a zašepkal do ucha.

"Hmmm, slečna nehľadáte náhodou  jedného neodolateľného chalana?" Už sa moje ruky ovíjali okolo jej pásu. Vybuchla do rehotu. 

"Nie, to skôr hľadá jeden namyslený týpek mňa."

"Hmm , mýlite sa slečna.  Poznám toho chalana a je skôr starostlivý, zodpovedný a inteligentný, ako namyslený." Nič jej  neprišlo vtipnejšie, ako toto moje vyhlásenie. Po chvíľke jej výrazného smiechu som sa rozhodol to ukončiť, aj keď jej hlasný zvonivý smiech bol nákazlivý.  Dvihol som ju a niesol pred sebou ako figurínu. Ešte sa chvíľu smiala, keď sme však  došli ku schodom, už zaprotestovala.

"Dobre, dobre inteligent, už pôjdem sama." Trochu sa pokrútila v bokoch a mne došlo, že nosiť ju takto zozadu je celkom výhodné a dosť príjemné.  Zhlboka som sa nadýchol.  Položil som ju na zem a obišiel, aby som ju mohol objať z boku okolo pása. Tak sme zbehli po schodoch. 

"Nepreháňaš to trochu?" Pozerala na mňa z boku. 

"Nie, veď vieš, že nám stále poniektorí nechcú uveriť, že spolu chodíme."  Rezignovane pokrútila hlavou. 

"A okrem iného, ma to celkom baví." Pošepkal som je do uška. 

"No jasné, to sa dalo od teba čakať." Povedala si popod nos.

"Heeej, Zelenoočko, čo? Azda sa ti tvoj frajer nepáči?" 

"Hej, hej, je úžasný." Povedalo to potichu a jednoznačne ironicky. Až ma pichlo pri srdci. Bol by som radšej, keby sme sa ďalej doberali. Nevedel som, čo má znamenať, ten zvláštny zamyslený pohľad. 

"Je ti to nepríjemné?" Chcel by som jej vidieť do očí, ale pozerala dole.

"Nie." Šepla. Smeroval som s ňou ku moptorke.

"Nie, nie, nie. Nesadnem s tebou na motorku."

"Ale no ták, a to už prečo? Veď už si so mnou na motorke sedela." No hej, ale nenasadla pred školou, musel som za ňou do bočnej uličky.

"Lebo....." Zrazu sa zasekla.

"....ehm, nie som jedna z tvojich.......... známostí." Schuti som sa zasmial, ten jej dôvod..... Zastavil som ju a postavil sa pred ňu. Musel som sa naširoko usmievať. Položil som jej ruky na plecia.

"Zelenoočko, to predsa nemôžeš myslieť vážne. Veď ty si teraz omnoho viac, ako oni, si moja frajerka, nechápeš?  Nebudú ťa hádzať do jedného vreca s nimi. Skôr je ľuďom divné, že nechceš sadnúť so mnou na motorku. A keď sa bojíš, že si budú hovoriť, že som s tebou........,ehmmm, no toto........ to si už tak či tak myslia, hneď ako sme sa dali do vzťahu na facebooku. Tak môžem ťa odviesť? Nechce sa mi potom samému šľapať po motorku. Prosím prosím, smutne koukám."

Nakoniec sa usmiala. Zamieril som k motorke a vybral  prilby. Nasadol som. 

"Ale vieš, čo ťa môže tešiť?" Nasadla aj ona.

"Že si všetci myslia, že si v tom neskutočne dobrá, keďže si moja frajerka a nie známosť." Tresk! tresla mi jej prilba o moju. Radšej som naštartoval a s hlasným smiechom, z ktorého sa mi až zachuchlal kryt vyrazil . 

Jej hlas som počul opäť, až keď sa zdravila starkej.

"Ahoj starká, prišiel so mnou aj Bastián." Zakričala smerom do bytu. Stihli sme sa zobuť, keď sa vynorila starká. 

"Dobrý deň, ako sa máte Bastián?"

"Dobrý, celkom v pohode." Odstúpila sa a naznačovala rukou do obývačky.