V tvojich očiach

Príležitosť

Piatok, piatoček. Hneď sa lepšie dýcha. Keď je vonku pekné počasie, komu by sa chcelo sedieť v škole. A budúci týždeň už má dôjsť do školy aj Zelenoočko. Večer sme si celkom pekne popísali. Kotník jej už pomaly odpúchal, ale urobila sa jej poriadna podliatina. Dostala aj takú spevňujúcu dlahu, ktorú bude ešte chvíľu nosiť. Bavili sme sa aj o koláči, čo mi má upiecť. Navrhoval som jej jahodový, ale sprdla ma, že nie je žiadna Maruška, aby išla do lesa naháňať jahody. Usmieval som sa popod nos, keď som si na to spomenul. Ale nedal som sa, musí byť aspoň s nejakým krémom, alebo šľahačkou.

„Ty čo si na drogách, že sa tak chechceš?" Prekvapil ma Maťo a už pokladal ruku na moje plece.

„Čau, hej ráno som si šľahol. Ty ako? Na sucho?"

„No vieš, nie každý na to má." Rehotali sme sa ako puci.

„Ale možno si užívaš iným spôsobom. Čo taký sex napríklad?" Významne som nadvihoval obočie.

„Ty si debo, Sebo." Začal sa na tom nekontrolovateľne smiať.

„Ty, ešte sa to aj rýmuje, debo-Sebo....cha...cha....cha."

„Cha...cha...cha, fajn zasmiali sme sa a teraz s pravdou von, no čo Pupuš, ako stojíš? Alebo ako ti stojí?" To už som hovoril trochu potichšie, keďže sa na chodbe nahromadili ľudia. Tiež som sa rehnil, akurát nie tak hlasno, ako on pred chvíľou. Maťo prekrúcal oči, z jednej strany na druhú, mal som pocit, že mu vypadnú.

„Ahojte, čo je také smiešne?" Ozvala sa za nami Nella. S Maťom až trhlo. Mne to prišlo ešte smiešnejšie ako doteraz.

„Ale nič, Sebovi zašibáva. Ahoj." Hneď ju objal okolo pása a už aj pobozkal. Tak chlapec napreduje, predsa len.

„Máte plány na víkend hrdličky?" Držal sa jej ako kliešť.

„Ja neviem. Máme?" Naklonila sa k nemu a sladko usmiala. Maťo sa začal škeriť.

„No , neviem, ja mám toho na víkend dosť veľa, sorry mojko, ale neviem. Teda, ak veľmi chceš, tak pôjdeme von." Vyzeral ako topiaci sa, čo sa chytá slamky. Nella na neho sklamane pozerala, ale snažila sa usmiať.

„A čo toho toľko máš?" Prerušil som ich pokukovania.

„Ako, môžeme vybehnúť vonku poobede na chvíľu, hmmm? Dobre?" Nella prikývla a hneď dostala bozk. Až potom si poriadne vzdychol a otočil sa na mňa.

„No dostali sme z matiky zo dvadsať príkladov a ešte niečo z bioly, také pracovné listy, čo si chce profák zaradiť do svojho projektu, tak to musíme všetci vypracovať a ešte bude v pondelok aj písomka zo sloviny." Zase na nadýchol.

„No proste mám už teraz z toho riadne halo v hlave."

„Ty môj chudáčik:" Poriadne surovo som mu postrapatil vlasy.

„Prestáň, Seboooo!" Ja a Nella sme sa ale z toho smiali.

„Počuj, tak to aj Lii treba dať tie papiere, nie?"

„No hej, len nikomu sa nechce jej to zaniesť a vlastne nikto ani nevie, kde býva." Ja viem, kde býva a zacítil som dosť dobrú príležitosť, až sa mi z toho rozťahovali ústa do širokého, veľmi širokého úsmevu. Snažil som sa však pôsobiť úplne nenútene.

„No, keby išlo len o to, tak ja jej to môžem zaniesť, pre mňa to nie je problém odskočiť a hodiť jej to do schránky."

„Ty vieš, kde býva?" Opýtali sa takmer jednohlasne.

„A to je pre vás až také prekvapenie?" Prikyvovali. Chechtal som sa popod nos.

„Keď sme sa vracali z olympiády, tak sme ju s otcom hodili domov a teraz, čo si na výlete vyvrtla kotník, tak som ju tiež odprevádzal domov. Ukojená zvedavosť?"