V tvojich očiach

Mama

Sľub som dodržala 😘😘

Odtrhol som od nej pohľad. Na chvíľu som zaklonil hlavu, zatvoril oči, aby som potlačil všetky obrazy, čo sa mi v nich vynorili a ťažko si vzdychol. Bolo to už dávno, keď som na to naposledy myslel. Snažil som sa to zatlačiť nahlbšie, ako sa len dalo a teraz som to kvôli nej mal vytiahnúť na povrch? Zviezol som sa dole z postele a sadol si na zem. Z boku ma sledovali hlboké zelené oči a čakali na môj príbeh. Nemohol som do nich teraz hľadieť. Položil som si ruky na pokrčené kolená a zapozeral sa na nich. Zhlboka sa nadýchol.

"Nepovedal som to ani svojmu najlepšiemu kamošovi." Och, ako rád by som sa z toho vykrútil. Mrkol som na ňu. Ech, nevykrútim. Jej pohľad.......nedovolí mi to. Vrátil som sa naspäť ku svojim rukám, kde som si šúchal prsty.

"Moji rodičia boli spolu od strednej. Otec sa do mamy bezhlavo zamiloval a aj keď mu vraveli, že na ňu nemá, neprestával sa snažiť, až kým si ju nezískal. Kvôli nej išiel aj na výšku do Košíc, len aby mohol byť s ňou. Klasika a vzali sa a žili šťastne až kým..... " Na chvíľu som sa odmlčal. Potreboval som si utriediť myšlienky. Ako to vlastne všetko bolo. Zdalo sa, že Zelenoočko ani nedýcha, ako pozorne počúva. Sústredil som sa opäť na ruky.

"Mama chcela dom, veľmi chcela bývať v dome. Otec by pre ňu urobil čokoľvek, ale napatríme medzi boháčov, ktorý si len tak kúpia, čo chcú. Ja som už bol na svete, nechceli ísť ďaleko od rodičov, predsa je dobré mať starkých, čo sa postarajú o vnúča, ak treba. Otec našiel dom v blízkej dedine, vzal hypotéku a začali prerábať. Pohltalo to kopec peňazí aj nervov, majstri pokazili zopár vecí, čo trebalo robiť nanovo, ale nakoniec to úspešne dokončili. Mama mala po čom túžila, svoj vysnený dom a všetko by mohlo byť super. Otec si bral viac práce, aby sa hypotéka stíhala platiť, bol často na služobkách a mame začalo prekážať, že je doma sama, teda iba so mnou. Pamätám si, ako sa sťažovala, že si nemôže zájsť ani na kávu. Ona nešoférovala a v dedine sme boli prišelci z mesta, nemáme tam veľa známych. K tomu prišla aj o robotu. Otec sa snažil ako mohol, aby sa necítila frustrovaná, snažil sa zabezpečiť, aby jej nič nechýbalo. V lete sme stále išli na dovolenku niekde k moru. Dosť sa hádali o somarinách, že nie je slúžka a že sa cíti menejcenná, že otec nie je doma, nemá sa s kým ani porozprávať. Pamätám si tie hádky, končili tak, že sa otec vybral s mamou do obchodov a vždy jej niečo kúpil, len aby mala radosť. Mame sa konečne po dvoch rokoch podarilo nájsť si prácu. Že vraj nebola dobre platená, ale aspoň bola v kolektíve, ako otec hovoril. Pche, v kolektíve....." Zachmúril som , až ma zabolelo čelo.

"Do roboty ju sem tam brával, njeaký kolega z práce autom. Mal som štrnásť, hádzala so mnou puberta, nevnímal som akosi, že sa niečo deje. Ako hádky boli, ale ja som bol zavretý v izbe, so slúchadlami na ušiach a mastil online hry. Dolu som zišiel akuát sa najesť."

Do kelu! Na svojom hlase som počul, že sa mi trasie. Prestal som. Blúdil som očami po izbe, akoby som hľadal nejakú záchranu, niečo čo by mi pomohlo, povedalo to za mňa. Ale nič tu nie je. Iba ona, so svojim sústredeným pohľadom. Nadýchol som sa asi dvakrát a stále sa mi triasol dych. Zavrel som oči. Prečo nemôžeme ísť normálne spať? Na pleci som pocítil jej ruku. Pousmial som sa. Položila ju na plece a potom povzbudivo stisla. Chce, aby som pokračoval, jasné, že chce. Nadvihol som ruku a dotkol sa tej jej na mojom pleci, potreboval som sa presvedčiť, že tam naozaj je. A bola. Jej drobné prsty sa ma dotýkali. Stále som mal zavreté oči. Preplietol som prsty pomedzi jej, akoby mi to malo dodať silu. Možno. Bola to len chvíľa. Len malá chvíľa s jej tenkými prstami.

A späť do reality. Nadýchol som sa, otvoril oči a vrátil ruku na kolená, kde som si šúchal svoje prsty. Zhlboka sa nadýchol a pokračoval.