V tvojich očiach

Vyhodila...

Zahľadela sa na mňa, akoby ma chcela pohľadom presvedčiť, že sa jej do toho vôbec nechce. No nakoniec vzdychla a konečne začala.

"Keď som prišla domov bolo ticho."

"Ako ticho?" 

"No ticho. Nikto nič nehovoril. Proste som prišla a nebavili sme sa o tom. " Trochu sa usmiala.

"Je pravda, že ma Mia hneď stiahla za ruku, vraj pomáhala starkej piecť buchty a chce mi všetko ukázať. Starká mi hneď naložila, že som určite hladná, tak sme sa v kuchyni obe najedli.  Potom mi rozkázala, aby som ju uložila spať a prečítala jej poriadne dlhú rozprávku. Ústa sa jej skoro nezavreli a ja som aspoň nemala možnosť, hovoriť  a ani rozmýšľať o inom.  Ešte aj pri umývaní zubov neprestala rozprávať." Pohľad mala pri tom taký nežný a na perách neodolateľný úsmev, až som ju mal chuť pobozkať. To by som sa však ináč nič nedozvedel.

"Nakoniec utekala do mojej izby a ukradla mi pyžamové tričko, že ona v ňom chce spať. Vieš ako na nej viselo? Bola to pre ňu nočná košeľa." Zachichotala sa a ja som neodolal a pobozkal ju aspoň na pár sekúnd na tie usmiate pery.

"Pokračuj." Povedal som, keď sa provokatívne uškrnula na bok.

"Tak sme zaliezli pod perinu a čítala som  jej poriadne dlhú rozprávku, ako chcela.  Celú noc sa ku mne túlila  zlatuľa. Sťažovala sa mi, že by chcela, aby bola ešte malá a mohla spať so mnou. "

"Hej to  prezradila aj mne, že už musí byť veľká a spať sama. Musíš jej veľmi chýbať."

"Veď aj ona mne. Ale padla reč aj o tebe." Moje obočie sa dvíhalo do prekvapeného výrazu. 

"Pýtala sa ma  či ťa tá noha bolí. A ešte či si môj frajer."  Musel som sa zasmiať, lebo som si tú malú predstavil, ako sa pri tom ksichtila.

"A čo si jej povedala?"

"Že ťa tá noha bolí už iba trochu."

"A?" 

"Čo a? Mňa skôr prekvapilo, jak na to prišla. Musela počuť, ako sa o tom bavia." Nuž, čakal som niečo iné. 

"Ale ja  som, tvoj frajer Zelenoočko."

"Ach." Vzal som jej  ruky do svojich dlaní.  Zapozeral som sa na ten prstienok so zoškrabaným nápisom  LOVE. Pripadalo mi to teraz ako starý film, keď som sa prvý raz naňho pozeral. Ten nápis by trebalo vyryť nanovo.

"A čo bolo v nedeľu? A nehovor, že nič, lebo to ti nezožeriem."

"No, hej. Máš pravdu. Bola som celkom rada, že som bola s Miou a nemusela nič riešiť, ale..." Zhlboka sa nadýchla. 

"V nedeľu si Mia sadla ku telke a ja..." Sklopila oči, obočie nad nimi sa zvraštilo. 

"Najprv prišla mama. Povedala, že nebolo pekné, ako som sa včera chovala, že som po nich kričala, keď sa to dalo riešiť pekne." Zachechtala sa. 

"Tak som jej vysvetlila, že sa to nedalo riešiť pekne. Že ani oni sa nezachovali pekne voči mne."  

"Pochybujem, že ti dala za pravdu." Trochu som sa usmial. Pokrútila hlavou.

"Jasné, že nie. Ale, ty nevieš... Ach. Neviem, čo všetko si počul, ale oni mi dali ultimátum, že nech s tebou skončím, lebo ty nie si ... Nechceli ani nič počuť."

"Takže ma ľúbiš?" Usmieval som sa od ucha k uchu, akosi sa mi to zažiadalo počuť.

"A nechceš sa ma vzdať?" S poriadnou usmiatou grimasou krútila nado mnou hlavou.