„Kde si bola?!" začujem z chodby jeho krik a už len facky a dievčenský plač. Chcem sa postaviť, zabrániť mu v ubližovaní, avšak teraz musím myslieť na seba. Znovu sa ukázať v dobrom svetle a všetko vysvetliť. „je mi to ľúto." Vzlykám v duchu tisíckrát.
Príde za mnou len on, čo tej chuderke porobil? „Špina drzá." Mrmle si cestou. So mnou sa tiež nepára, prehodí ma na brucho a bez ďalších okolkov do mňa vojde, teda chcel by, ale moja stiahnutá prdel mu to nedovoľuje...
„Pane, počkajte." Ozvem sa zúfalo, pretože nech sa akokoľvek snaží, som si istý, že takto mi len ublíži. Aj pri Niallovi sa mi stávali podobné situácie. Usadí sa na najmäkšiu deku, z nohavíc mu vybieha veľký penis, rýchlo sa odvrátim. Nesmiem byť takýto! Veď predsa ju zbil a môžem za to ja!
„No davaj, lebo ťa natrhnem!" ako tam tak sedí, chrbtom opretý o stenu, vyzlečiem sa do naha bez hanby a sadnem si mu na stehná. Vyvalí na mňa zelené oči, pretože začnem krúžiť panvou kvôli uvoľneniu. „Bojíš sa Zayna?" spýta sa popri mojich vrteniach s poloúsmevom.
„Áno, pane." Na stehnách ucítim veľké teplé dlane, silno mi ich stisne a následne mi ich dá pod zadok, aby ma nadvihol a posunul nad seba. Akoby som vážil sotva kilo.
„Nedovolím mu, aby ti ublížil. To môžem len ja." Už vzdychne do ucha a ten vzdych so slovami, čo na mňa použil ma vzrušia natoľko, že sám si nasliním prst a prejdem k veci. Hej, sám sebe som zatiaľ nepriznal, aký je v sexe výborný a usilovný, síce sa tváril, že mu je u prdele, ako to vnímam ja.
„Ďakujem pane." Šepnem, ruku mi dá preč a namáha sa mi ho tam strčiť, už to ide lepšie, avšak aj tak zaaukám s hlavou v jeho krku.
„Si neodolateľný, kurvička." Bože, lepší kompliment som tu ešte nedostal, sám pre seba sa usmejem. Nemôžem sa ubrániť pocitu, že odvolal vlastné slová ohľadom Zayna a teraz tu je pri mne...vo mne.
„Takže ste dobrý človek." Poviem pomedzi vzdychmi, sám si ma nadvihuje v tempe akom potrebuje, no pri týchto slovách prestane a len čumí do mojich očí.
„Nie, to teda nie som. Nevieš čoho som schopný, kurvička."
A pokračuje až kým naozaj necítim že bude. Aj mne stojí, komu by nestál?! Diabol nie je škaredé káčatko, a to aké hmaty používa, hlavne smer... Pri konci ma zhodí na štyri a priráža zozadu tak silno a drsne, až mám pocit, že mi vybehne von ústami.
Ležíme vedľa seba dlho bez pohľadu, trošku mi príde, že je smutný. Ale on a smutný pri svojej kurve? Neriešim to a natiahnem si boxerky, zostanem však sedieť a visieť zrakom na nadvihnutej košeli, kde sa rysujú svaly s tetovaniami.
„Čo je? Mám ti plesknúť?" Povrtím hlavou, odvrátim sa ku dverám. „Viem prečo bola Perrie na chodbe a aj tak si ju nezachránil." Šepne, mnou prebehne milión voltov. Prečo to rozoberá a je pri tom taký vážny?! „Perrie totižto počúva na slovo.Keby jej poviem vyfajčí ma desaťkrát po sebe, spravila by to. To ty si iný." Pohŕdavo mu skočím do pohľadu, aby sa spamätal! „Čo je, kurvička? Výčitky? Potopil si kamošku!"
Vtedy to nevydržím a vyletím po ňom. Snažím sa ho triafať po tvári pästičkami, dokonca sa zohnem aby som ho uhryzol. No on sa len smeje a za pár sekúnd ma spacifikuje. Ako sa pretočí, ocitám sa pod ním so slzavými očami.
„Mali by sme ťa oholiť, hm?" Bože, ja ho nenávidím! Tak moc, až ma to tam dole bolí. „Ale ja sám." Šepne s perami blízko mojich. Idem sa uhnúť, jeho veľká dlaň mi v tom zabráni a... potiahne mi spodnú peru do úst, automaticky ma prehne v páse, na čom sa usmeje. „Ahoj, Louis." So zvláštnym úškrnom sa stavia na nohy, mňa necháva s tvrdým kopčekom v nohaviciach...
Úúúúú niečo sa nám tu rysuje :D A kopček v Louisových nohaviciach to rozhodne nie je :D OSLOVIL HO MENOM :D Myslíte, že to bude naďalej pokračovať štýlom, že Harry sa trochen zmení alebo toto bola len výnimka a vráti sa k starému Diablovi? :) :D
YOU ARE READING
Prisoner
Fanfiction"Nesúď knihu podľa obalu" túto vetu pozná aj Louis Tomlinson, avšak až keď sa prebudí s bolesťami na neznámom mieste, uvedomí si pravdivosť týchto pár slov.
