*„Šéfe, rozprávate sa so mnou, či s ním?" Nech ide do čerta! Obidvaja!
„Asiže s ním, si snáď moja kurva?!" zahná sa po ňom, na čo radšej odíde. „Už raz som ti povedal, že nedovolím nikomu, aby ti ublížil okrem mňa. Pamätáš?" Rýchlo prikývnem. „Za chvíľku sa umyješ, oholíš a umyješ zuby. Vyzeráš hrozne." A už nič... Počuť aj zapadnutie zámky na dverách, zhlboka si vydýchnem. *
Opäť sa umývam sám – po niekoľkých dňoch. Voda príjemne osvieži a bláblá. Je to stereotyp, ktorý znášam veľmi ťažko. Keby tu nemám knihy, pravdepodobne som dávno mŕtvy. Preto sa hneď po hygienickej príprave vraciam ku Harrymu Potterovi, z ktorého mi taktiež začína hrabať.
V duchu počítam do sto, dvoch stoviek, som na čísle tristodeväťdesiat, keď konečne počuť zabuchnutie dverí. Vycerím zuby na... Diabla, hneď sa odvraciam s kamennou tvárou. Perrie, kde je moje zlatíčko? Raz schytala za mňa a teraz ich prehovárala, aby mi neubližovali. Bolo to kvôli tomu, že sa z nás stali priatelia alebo len jej vypočítavá stránka, ktorú som ešte neodhalil? Naozaj ma potrebuje k úteku? Za celé dva roky sa jej nenaskytla jediná príležitosť?
„Tu to ale vonia!" rozplýva sa nad vlastnou vôňou, len pretočím očami, ktorými som nalepený na knižke. „Donesiem ti druhé?" Prisadne si ku mne, okamžite mi na chrbát priloží dlaň. Nemám to rád, od neho nie. Lebo len vďaka nemu ho do konca života budem mať zjazvený.
„Stačia mi aj tieto." Hej, stále som urazený kvôli Zaynovi. Náročky hovoril v zmysle, že dôjde, len aby som prosil. Už mi to raz urobil a ja som sa nepoučil...
„Naozaj?" Pozriem naňho cez plece, keďže rukou zachádza k zadku, zasmeje sa. „Som Diabol, však?"
„Áno, to ste." Obraciam sa späť ku stranám, čo poznám spamäti. Mama mi Rowlingovú kúpila ku deviatim narodeninám, tak ako ostatní rodičia, keď deti vedia plynulejšie čítať a chápu významu viet. Čiže toto je piaty krát, čo čítam hlúpe riadky.
„Ale, ale," pohrozí so sladkým hlasom, ruky sa z môjho tela konečne odtiahnu, za to mi vezmú knihu a on si ľahne vedľa mňa, nechápavo naňho hľadím. Isteže jeho odpoveďou je širší úsmev. „Čo keby ti prezradím moje skutočné meno, aby si ma aspoň v myšlienkach oslovoval normálne. Diabol mi príde moc zlé a ja som práveže milý človek. Dobrý, ako si mi sám povedal." Hej, to som sa vtedy STRAŠNE mýlil.
„Nemusíte, pre mňa je slovo Diabol pre vašu osobnosť výstižné." Šepnem. Na to mi okolo krku obmotá ruku a pritiahne si ma ku svojím perám.
„Ale ja som rád, keď si myslíš, že som dobrý, potom ťa je ľahšie mučiť."
Dívame sa do očí, a ja bohužiaľ padám do smaragdu, zas. Hoc ešte pred chvíľkou som bol nahnevaný. Snažím sa odraziť, použiť padák, ibaže zeleň ma priťahuje natoľko, že zabúdam a nechám sa ňou ovládnuť.
Sám prekonám vzdialenosť a zatváram viečka, aby to toľko nebolelo. Tá skutočnosť, že je to práve on a nik iný. Na druhej strane, utešuje ma domnienka, že som tu zavretý celé mesiace a spoločnosť mi robí väčšinou on. Možno práve pre to je jedinou osobou.
Pri bozkávaní sa ma nesnaží dotýkať, zvláštne. Len si preplietame jazyky, sem tam povzdychneme. A keď sa od neho vzdialim, s červenými lícami od hanby, otočím sa mu chrbtom.
„Už chápem, prečo si sa nepokúsil vystreliť.." Och, zas začína! „Máš ma rád, však?" ČO?! Takmer nedopovie a vypleštím naňho okále.
„Ako vás to mohlo napadnúť?!" Za tón dostávam slabý pohlavok.
„Nevidím iný dôvod, kurvička." Radšej nech ma – síce otrávene – oslovuje Louis.
„Ak by som už mal vystreliť zo zbrane, mierim na seba." Super, aspoň mu ten tupý úškrn zamrzol. Spokojne na výmenu ukážem zuby ja.
„Ja sa snažím, aby ti tu bolo najlepšie!"
Nasrato sa posadí, prehrabne si prstami vlasy, nasledujem ho. V tom mi v hlave zaznejú Perriene slová, že sa ho mám pokúsiť spýtať, či by ma nepustil von. Len na pár minút, časom sa to určite bude predlžovať...
„Viete, čo mi chýba?" Zľahka sa dotknem potetovaného ramena, strasie sa, aby mi dal najavo, aby som si držal odstup. „Čistý vzduch." A na to z neho vyjde ten najotrasnejší rehot, aký som kedy počul.
„Dobrý pokus, kurvička." Celým telom sa natočí ku mne a som si vedomý, že je zle. Nemýlim sa, úplne sa na mňa vrhne, fackuje ma, škrtí a ja ľutujem. „Nikdy ťa nepustím von!" vrieska. „Nikdy už neuvidíš pri sexe inú tvár, ako tú moju! SI môj!"
A stále dookola, ja volám o pomoc. Dokonca sa mi pri bitke zdá, že vo dverách zbadám Zayna s pohŕdavým ksichtom a za ním Liama krútiaceho hlavou.
Bije ma do bezvedomia, pretože ma prebudia ďalšie údery, potom zas chvíľku nič necítim a nevidím. Netuším, koľko si vybíja zlosť. Až nakoniec vstane a udychčane sykne: „A to som ti mienil povedať svoje meno, ty kurva vyjebaná!" A zrazu...posledné čo vidím je jeho približujúca sa semiška.
Ach, dlho som nič nepridala :) Možno ani zas nepridám, moja inšpirácia je na bode mrazu no budem sa do budúcna viac snažiť :D
Časť sa inak páči? Harry zas ukázal, že je Diablom..
Veľmo ďakujem za votes a komentiššš :D
YOU ARE READING
Prisoner
Fanfiction"Nesúď knihu podľa obalu" túto vetu pozná aj Louis Tomlinson, avšak až keď sa prebudí s bolesťami na neznámom mieste, uvedomí si pravdivosť týchto pár slov.
