*Vtedy sa dvere zabuchnú, pootvorím zdesene oči. Počul som práve to, čo som nemal? Diabol sa volá Harry? *
Prečo sa tí dvaja ku sebe správali ako priatelia a nie nadriadený verzus poddaný? Celkom groggy sa posadím, s údivom zisťujem, že mi matrac pomohol a konečne ma nič nebolí. Bez povolenia prejdem do kúpeľne vyčačkanej do najmenších detailov.
Napríklad tu nechýba pisoár, maličký koberček pred sprchovým kútom či toaletou. Pousmejem sa a povyzliekam, toľko som nevyskúšal luxus bublinkovej vane! Automaticky si do tečúcej vody vytlačím pár mililitrov peny do kúpeľa a položím sa do voňavého opojenia. Dlho pozorujem bublinky vôkol seba, objímam ich. Doma som nikdy nepremýšľal, že raz za to budem vďačný alebo že mi to bude chýbať.
„Kurva!" Harry, teda Diabol sa ľakom schytí hrude, pripadá mi vtipný. Ľudskejší, keďže poznám jeho meno. „Čo si to dovoľuješ?" Ak mi ich rozhovor prebral sebavedomie, teraz cítim tvrdý úder na dno.
„J-ja," pri tom sa staviam na nohy, pozorujem ako prechádza pri umývadlo a otvára pod ním dvierka z kadiaľ mi podá osušku.
Opatrne ma do nej zabalí, neujde mi pohľad na zrkadlo, kde vidím svoju tvár. Po mesiacoch... Dlhé vlasiská, spuchnutá pera červenofialového odtieňa, toľko zbytočných modrín... Naštvane do seba smrknem, pretože vina padá na Nialla, ktorého mama mala tak rada a sestry ho zbožňovali, ja som ho miloval!
„Čo je?" kukne sa smerom akým ja. Hodíme sa k sebe? Jeho neupravený drdol, plné pery, tvár bez modriniek, vyšportovane potetované telo. Vidno, ako strašne som schudol, minimálne pätnásť kíl určite, zostáva mi nevoľno.
„Louis," osloví ma menom, preto sa nám stretáva pohľad. „Už sa tam nepozeraj." Nežne sa obtrie krásnymi perami o tie moje, na čo zasyčím bolesťou. „Choď do postele." S tekajúcimi slzami poslúchnem, dlho si dostávam vlastný odraz z hlavy preč. Až keď si ľahne ku mne a jemne ma škrabká po chrbte – ten som si našťastie nestihol všimnúť -, prichádza úľava.
„Kedy pôjdem naspäť do svojej...izby?"
„Dnes, keďže odchádzam."
Hľadíme na vypnutý televízor, dýcham silný parfum jeho osoby a sám seba prehováram, že je zlý Diabol a nie dobrý Harry. „Kam?"
„To ťa nemusí trápiť." Počujem úsmev, vzhliadnem k nemu a veľmi dlho si pozeráme do očí, akoby nič iné neexistovalo, len tá zelená farba prekvitajúca mi do duše. „Aj tak si veľmi pekný, kurvička." Zabolí to viac než obraz pred hodinou, rýchlo sa od neho odtiahnem.
„Aj keby viem vaše meno, pre mňa zostanete Diablom." Šepnem ako sa mu obraciam chrbtom, som stále v osuške a on toho využije. Pritlačí sa ku mne, nadvihne látku a do uší sa mi dostane stiahnutie jeho teplákov a boxerok. Slzy stekajú samé, nedá sa ich zastaviť, ako náhle priráža. Som jeho děvka, nikdy nebudem viac, hoc Liam si myslí opak.
„Loui," zavzdychne zrazu, určite cíti moje skamenenie. Až po tomto si to začnem užívať aspoň z polovice ako on. Bozkáva ma zozadu do vlasov a na šiji, hryzie ma zboku do krku, ramena, je totálne nabudený. „Bože, Louis." Z celej sily ma obopína okolo brucha oboma rukami, naberá zbesilú rýchlosť a keď je po všetkom, bez väčších rozpakov sa postaví, ja idem za ním. Tiež si túžim dať sprchu, lebo som celý od neho. „Chceš si dať so mnou sprchu?"
„Nie." Odvetím totálne na šupu, čo vybije dych obidvom.
„Kurva rozprávaj sa so mnou slušne!" Jasné že nadávka nepatrila mne – zas.
„Prepáčte, pane."
„Vypadni do tej sprchy a čakaj na mňa!"
Z hrýzaním do jazyka sa dovlečiem ku veľkémukútu, kde bez jeho povolenia na seba spustím litre vlažnej vody, je mipríjemne. Nie ako vo vani, možno je to jeho prezerajúcim pohľadom, ja naozajnetuším! Ibaže nepridá sa, len celý čas stojí vo dverách kúpeľne, neskôr mipodá osušku, čo som mal pred tým a potom? Hah, v izbe ma už čaká Liama ťahá ma z vyhriatej miestnosti naspäť. Mokrého, s osuškouokolo pása, akoby sa nič z posledných hodín nestalo.
Čakajú ma dlhé dni,to som si istý.
Babenyyyy!! :D Doteraz som šoférovala! :D Viete, dneskam mi prišiel vodičák a prvýraz som sama bola za volantom! Ááááá! :D :D :D
Inak, Harry sa k Louimu moc pekne nezachoval, akoby je to len jeho malá špinavá (vy viete čo) :/
Diky za votes!:****
P.S. - dopozerala som poslednú časť z Game of thrones, je mi z toho na nič :/ :D
YOU ARE READING
Prisoner
Fanfiction"Nesúď knihu podľa obalu" túto vetu pozná aj Louis Tomlinson, avšak až keď sa prebudí s bolesťami na neznámom mieste, uvedomí si pravdivosť týchto pár slov.
