Po dlhočiznom kúpeli, zjedení všetkého možného, čo mi Perrie prinesie, sa usalaším pred televíziu a čučím na reklamy, filmy. Neustále sa mi nadvihujú kútiky úst, nemyslím na domov, po nekonečnom čase som spokojný. Naozaj, nie ako keď mi doniesol knižky alebo dal zopár nových vecí. Prevaľujem sa z jedného konca obrovskej postele na druhý, jem posledok čokolády, popíjam vlažný čaj. Prepínam kanály, až nájdem dobrú komédiu Vo štvorici po opici.
„Ako vidím, máš sa dobre." Prestanem prežúvať, župan si popravím, aby mi netrčal zadok. Tou zvláštnou chôdzou sadne na opačnú stranu matraca, začne sa vyzliekať. Konečne preglgnem posledok čokolády, civilizovane sa opriem o vankúš. Viem, čo bude nasledovať, sex. Tu sa za všetko platí sexom alebo modrinami.
„Ako je na tom Nick?" spýtam sa na chudáka, pravdepodobne ešte dýcha, vďaka mne.
„Práve idem od neho, nemusí ťa to zaujímať." Nahý sa schúli pod paplón, mňa sa ani nedotkne. S úľavou si vydýchnem, aj keď nechápem prečo he taký. „Daj to tichšie, ráno sem príde veľa chlapcov, budem ťa učiť." UČIŤ?! Tak, ako učil Nialla? Nie, zo mňa sa Niall nestane, žiaden jeho majetok!
Radšej sa aj ja schúlim do klbka, prestanem kukať na obrazovku a posledný krát si prehrám všetko, čo sa stalo. Perrie je tiež prekvapená, vyslovila vetu: „Možno sa zmenil a prechováva k tebe...city." Ak by mala pravdu, nechal by ma odísť, nikomu by som to nepovedal.
*
Ráno nás zobudí budíček, o štvrtej ráno! Stihnem sa akurát obliecť do toho, čo do mňa hodí. Jeho gate sú mi veľké na dĺžku a ani opasok nepomáha udržať ich nad bedrami. Dlhočizné tričko, z ktorého sála jeho vôňa. Teda pach.
„A topánky?"
„To, že si tu, ti nedovoľuje sa takto so mnou rozprávať. Oslavuj ma Pane." Ukáže prstom pri dvere, semišky! Dobre, že mi z jamiek oči nevypadnú, nikdy! Nasuniem si značkové šľapky, nič iné nezostáva. „Chceš botasky?" Vážne?! S úsmevom sa otočím, v rukách držím velikánsky čierny kabát, čo mal na sebe včera.
„Ehm, vy by ste mi... ich..."
„Kúpil. Áno, ak dnes budeš dobrý." Prečo sa na mňa nepozerá?! Ani raz sa na mňa od včerajšieho kúpeľu nepozrel a mňa to serie.
Prejdeme len kúsoček chodby, kde sa zastavíme a on rukou silnejšie vrazí do jedného z kameňov, nešlo mi do hlavy, že tu je toľko málo dverí. Povzdychnem si nad svojou tuposťou a obzriem si miestnosť, kde sú na stoličkách štyria chlapi zviazaní lanami a s páskou okolo úst. Neplačú, nič sa nesnažia povedať, ich ľadové pohľady ma zamrazia.
„Zayn?" Automaticky urobím krok dozadu, zbadám ho vzadu, s krívajúcou chôdzou príde pri jedného z chlapov, pozrie aj na mňa. „Kde je piaty?" Z kamenných stien mi začína byť zima, strasie ma.
„Ušiel, stratili sme Josha s Ericom." Diabol sa netvári prekvapene, kývne hlavou. Neviem na čo, až kým Zayn nevytiahne nožík a tomu mužovi nepreže hrdlo, zdesene sa schovám za chrbát jediného človeka, ktorý ma má ako tak rád. Tá krv... Stekala mu po tričku a na zem a nedalo sa ho zachrániť. Do hrdla mi vstúpi kyselina, rýchlo prehltnem.
„Kurva, neboj sa!" zvolá čiernovlasý, silno zatvorím oči, nech je to len sen! Takto musím platiť za pohodlie u Diabla?!
„Už len ja ho tak môžem volať. Teraz si to vyskúšajty." Vtedy sa nám stretnú pohľady, vidno v ňom neoblomnosť, prezriem sivšetkých tých chlapov, už začínajú plakať.. „Sú to všetko vrahovia. Tento zavraždil mojich dvoch chlapov, tento zabil študentku odchádzajúcu z baru, mala len dvadsať rokov. A henten je sériový vrah, už sa ani nedá spočítať, koľko ich bolo." Aj on je vrah, on by si tam zaslúžil sedieť, lenže on pred tým svoje obete pripraví o rozum, sami si potom zvolia smrť. Tak ako ja včera.
„Nedokážem im prerezať hrdlo." Šepnem. Možno Zaynovi by som mohol, škoda že nie je v ponuke.
„Im?" spýta sa prekvapene.
„Áno, im." Pozriem do zelene, jemne sa usmeje.
„Zayna ti nedovolím zabiť, ani seba." Škoda.
„Aj sa rozhodneš?" Nedočkavé prasa! Musia to robiť často, keď pred nimi žartujú o ich smrti, nikdy nedopadnem ako oni. Prizriem sa lepšie na chlapa, ktorý vraj zabil tú študentku, podídem bližšie a opatrne strhnem pásku, Zayn si odfrkne a nadurdene odstúpi ku Diablovi. Chlap ma okamžite opľuje do čistého trička, zopár kvapiek mi pristane na krku, čo je to s ním?! Nechce sa zachrániť?
„Naozaj si ju zabil?"
Okay ďalšia časť pretože netuším kedy znovu pridám, hádam sa mi podarí v nedeľu :-D
Inak čo vravíte na Louisa?? Bude schopný niekoho zabiť a tým potešiť Hazzu? Alebo sa rozuteká preč a naštve Diabla ako vždycky?? :O :-D
P.s. Diky za votes :-*
YOU ARE READING
Prisoner
Fanfiction"Nesúď knihu podľa obalu" túto vetu pozná aj Louis Tomlinson, avšak až keď sa prebudí s bolesťami na neznámom mieste, uvedomí si pravdivosť týchto pár slov.
