Prisoner

15.

„Nesral som sa sem s tým pre „ďakujem pane", hádam sa mi odvďačíš lepšie, nie?!" Bože, je to toľko dní, že som zabudol aký dokáže byť. „Alebo tie veci vezmem a nedám ti ich." Stisk povolí. Na čo mi tu je zamatová deka? Alebo nové značkové tepláky? Možno tričko by sa zišlo spolu s ponožkami, ale žil som bez nich doteraz. Všetko sú to len hlúpe darčeky, za ktoré čaká čo? Poddanie sa? Bozkávanie mu nôh?

„Dobre, pane." Zaregistrujem ten dorazený pohľad, netrápi ma facka, po ktorej sa zložím na plachtičku tak špinavú, že nie je vidieť kúsok žltej farby.

„Vezmem ti tie veci a v tom prípade aj teba!" kričí, až mi to trhá ušné bubienky. Nie som zvyknutý na normálny tón, nie ešte na krik! „Pozeraj sa mi do očí, keď sa s tebou rozprávam!" len tak-tak, že sa ubránim pretočeniu paneniek, kuknem do tých odporných očísk a myknem plecom, že mi to je jedno. Nech si ma vezme, veď on to oľutuje! „Takže po tom všetkom, čo som ti spravil ma neberieš ako autoritu?"

„Bol som tu sám, pane." Vybehne zo mňa, div sa nerozplačem! „Chcel by som sa s niekým rozprávať." Samozrejme, je to len môj plán, ukázať mu, že strácam rozum. Zblížiť sa s ním, aby mi dôveroval a potom? Utiecť, tak jednoduché! Lenže podľa toho, ako sa tvári, to bude ťažké. Je nepríjemne zaskočený a bol by ma zjedol, keby nie je fajnový...

„Si moja kurva, za nimi sa chodí, keď chceš jebať a ja teraz strašne chcem!" preto ma oči tak roztvorené a pery pootvorené? „Nechodí sa za nimi rozprávať." Natiahne ruku ku mojím teplákom, moja nechuť naberie na obrátkach a bleskovo sa pretočím na brucho, zasmeje sa – ako vtedy ten jeden raz.

„Poslúžte si, pane." Hej, nech ma pojebe, ale mňa sa dotýkať nebude. Asi by som sa zgrcal, keby čokoľvek z jeho osoby ucítim na úde.

„Ja si udávam polohy, kurvička, takže máš smolu, naspäť na chrbát!"

Bože! Nakoniec si ma sám pretočí a zvalí sa na mňa, odvrátim sa od jeho povzdychu. Žuvačková aróma mi príde až moc sladká a vôňa jeho tela, teraz iná. Prekvapí ma, keď na krku zacítim mäkké vankúše cudzích pier. Nenápadne ho začnem očami pozorovať. Na stehne sa mi pohybuje veľký kopček, zostáva mi nevoľno. A ach, Bože! Aký som rád, keď ma sám prehodí naspäť na brucho a nadvihne mi zadok k jeho rozkroku. 

Takto si môžem scénku predstavovať z iného uhla pohľadu. Napríklad, že je za mnou...ehm, ja neviem, okrem Nialla si ani nedokážem zobraziť iného muža. Okay, aj Niall je lepší ako tento tu. Zaaukám, ako náhle mi strhne všetko pri kolená a bez zbytočných nežností mi do zadku vletí jeho veľký prst.

„Pozri na mňa!" Čo? Hrabe mu?! Som konečne šťastný, že ho nevidím a tá bolesť mi spôsobila slzavosť očných kanálikov, tak nech prestane! Druhou rukou ma začne driapať po chrbte, ktorý je dávno zahojený, okamžite naňho fľochnem škaredé zagánenie. „Už nikdy nikoho iného pri sexe neuvidíš." Šepne a napľuje na prst vo mne, napne ma. Ale očami neuhýbam od jeho, aj keď do mňa vráža až po koreň penis a mne vybehnú slané vodopády, ani keď priráža ako zbesilý a pousmieva sa.

Plieska mi po zadku, škriabe po jazvách, ku koncu to nevydrží a potiahne ma za vlasy, čiže ho nevidím a takmer sa vystriem v chrbte, tak si ma ku sebe priťahuje. Dlhými prstami začne behať po bruchu, bradavkách, nepravidelnými vzdychmi hučí do uší a keď ma odsotí a ja dopadám na ruky, zacítim čo som mával pri blondiakovi. Asi to na mne vidí, preto nenápadne ide len tým smerom, snažím sa potlačiť nutkanie vydýchnuť žeravý ston, naozaj sa snažím.

„Prečo si prestal dýchať, kurvička?" trošku začujem posmešný tón, rýchlo sa nadýchnem a pri výdychu, čo zaznie ako vzdych pri orgazme vystúpi na tempo motorovej píli.

Nestíham registrovať čo sa deje. Zas si ma potiahne ku sebe, pokožky o seba plieskajú a potom ten tlmený výkrik mojou pokožkou na krku, do ktorej sa pri vyvrcholení zahryzne tak silno, až mám pocit, že mi ju odhryzol. Padneme na špinavú plachtičku, jeden spotenejší od druhého.

„Mám aj ďakovať?" spýtam sa sám seba s dlaňou na krku. Skontrolujem, či miesto nekrváca. Našťastie sa krotil. 

Unavene vydychuje a opakuje: „Bože môj". „Mohol si povedať, že prostatu máš až tam." 

Rozosmeje ho vlastná veta, chorý človek, fakt. Aj tak ma napadne odpoveď že Niall ju našiel hneď. Tiež sa rozosmejem, na vlastných myšlienkach, čo je ešte horšie ako on. Pri smiechu sa nám stretnú pohľady, obidvaja naraz prestaneme.

„Prepáčte, pane." Hlesnem potichu, pokrúti hlavou s náznakom ďalšieho úškrnu.

„Ja len že ťa vidím prvýkrát sa usmievať, dokonca smiať!" Veď áno, pretože mi tu z toho hrabe. Kto by si bol pomyslel, že sa tu niekedy budem smiať? Ja určite nie. „No nič." Prehodí s povzdychom, rýchlo si potiahnem tepláky naspäť. Potlačí sa do sedu a dlho v takej polohe aj zostáva, všimnem si kam sa pozerá, na prinesené veci.

„Čo je, pane?" tiež sa posadím, hádam mi ich po tomto nechce zobrať?! Bolo to dostatočné odvďačenie sa za pár vecí, čo ani nepotrebujem.

„Vyber si jednu vec." Trhane sa nadýchnem, nakoniec ukážem na tričko, pretože ak by som niečo povedal, rozplakal by som sa. „Fajn, ostatné si môžeš nechať." Až toto je prvýkrát, kedy sa vďaka nemu usmejem a uchmatnem si tri veci, rýchlo si ponožky aj nazujem, nevšimnem si jeho tvár. Ani ako sa postaví a odíde, som príliš očarený zamatovou látkou. Idem ho okríknuť, že tu zabudol tričko, dvere sa však zabuchnú.

*

Ďalšie hodiny trávené len mojou spoločnosťou mi idú rýchlejšie. Hrám sa s dekou, plachtičkami, je mi teplo, o jedlo mám ešte menšiu núdzu a som rád, že naletel. Že sa domnieva, aký som slabý a poddajný. Dokonca príde Liam s oznámením, že kedykoľvek budem chcieť, bude mi dovezené jedlo. Perrie chodí častejšie, pýta sa či nie som hladný, smädný, či nechcem čúrať alebo vykúpať. Že by Diabla náš sex vykoľajil?

„Zayn?" zažmúrim do tmy, nie je to dlho, od oného dňa, čo sme so zajatcom sexovali.

„Dovoľuješ si ma oslovovať menom?! Kto ti dal právo?!"

Oúúú jéééé :D Prvý sexík je za nami! Čo si myslíte vy, vykoľajilo Diabla milovanie? A čo Zayn? Pomstí sa Louisovi? :) 

Isteže vám papuľky ďakujem za komentíky :**** A votes :D 

(Oslovenie Papuľky používa moja triedna) :D