Dvanásť Mesiacov a Jeden Deň Naviac

31.

Moji kolegovia na mňa pozerali spomedzi prstov. Mason tvrdil, že mi väčšina z nich neverí, no toto nebol tento krát pravý dôvod ich krivých pohľadov.

„Vraj randíš s mladým Millsom." Vravela mi sestrička z nášho oddelenia, ktorá mi asistovala pri každej jednej zmene, ktorú som tu musela odpracovať. „Počula som, ako sa vraví, že sa týmto spôsobom podlizuješ kvôli svojmu výskumu. Každý si myslí, že si šialená."

Bola som pod psychickým tlakom. Neviem, kto si takého hlúposti povymýšľal, preto som sa cítila ešte horšie. Nevedela som to zastaviť.

Samozrejme, Mason sa to dozvedel tiež, preto sa mi snažil vyhýbať, čím chcel dosiahnuť toho, že o náš ľudia v nemocnici prestanú vravieť. Nestalo sa tak a ďalšia klebeta bola ohľadom toho, že sme spolu vraj strávili príjemné chvíle v jeho kancelárie. Finálny výsledok bol ten, že som tehotná. V ten deň som sa pozrela do zrkadla, aby som sa ubezpečila, či som náhodou nepribrala alebo voľačo. Ja som nejaké veľké zmeny ale vôbec nevidela.

„Myslím, že by sme sa mali porozprávať." Casper ma prekvapil už na prahu dverí, keď som sa domov vrátila po náročnom dni. Prekvapene som k nemu zdvihla pohľad a nestačila sa čudovať, že na mňa prehovoril po dlhých predlhých dňoch.

„O čom by si sa chcel rozprávať?" aj napriek tomu, že mi to prišlo veľmi podozrivé, že práve on chce niečo po dlhom čase riešiť práve so mnou, snažila som sa nevytvárať zlú atmosféru. „Tému ohľadom môjho výskumu sme už hádam uzavreli, no nie?"

„Počul som, že máš niečo s Masonom. Môžeš mi to vysvetliť?" tváril sa až priveľmi pokojne, povedala by som. Ani sval sa mu nepohol pri tom, ako ma nechal premýšľať nad odpoveďou. Prišlo mi divné, že to s ním nepohlo omnoho viac. „To mi chceš nejako uškodiť? Aby som mal zlé meno? Toto je nejaká pomsta z tvojej strany za to, že ťa nechcem nijako podporiť v tvojom hlúpom výskume?"

„Počúvaš sa ty vôbec?" nadvihla som obočie a nestačila sa čudovať, čo mi práve vravel. Ja mu chcem uškodiť? Ja mu chcem skaziť reputáciu? Ja sa mu chcem pomstiť? Hlúposti, hlúposti. „Ten, kto ti toto narozprával musel byť poriadny idiot." Neodpustila som si ostré slová, pretože emócie so mnou mávali jedna radosť. „A ty! Že tomu vôbec veríš? Sme pár! Mali by sme si navzájom dôverovať!"

„Sama veľmi dobre vieš, že som skúsenejší lekár ako ty a aj napriek mojim radám si sa pustila do niečoho, čo nemáš šancu dokončiť. Potopíš seba, potopíš aj mňa. Kde bola tvoja dôvera vtedy?" chytil sa práve toho posledného, čo som povedala, takže viditeľne nebol ochotný sa zhovárať o osobe, ktorá mu tieto klamlivé reči nahovorila.

„Keď máš obavy len o to, že ťa dole stiahnem spolu so mnou, prečo sa so mnou jednoducho nerozídeš?" ako som na ňom mohla vidieť, moja otázka ho značne prekvapila. Nebol jediný. Taktiež som veľmi prekvapila samú seba. „Prečo si sa so mnou nerozišiel už vtedy, keď si mal jasne potvrdené, že si budem robiť po svojom? Všetko by si vyriešil... hlavne ten tvoj hlavný problém s reputáciou." Mala som toho plné zuby, pretože sa na mňa všetko valilo nie len v mojej práci, ale dokonca aj v mojom osobnom živote. Nevedela som, či tento náhly tlak vôbec zvládnem.

„Ty sa chceš so mnou rozísť? Kvôli hlúpemu výskumu?" jeho hlas sa pomaly zvyšoval. Neviem, či som sa skôr mala báť slov, ktoré vyjdú z jeho úst alebo činov, ktoré sa jeho ruka pravdepodobne chystala spraviť. „Spamätaj sa! Vidím, že ti tie medicínske dristy už idú poriadne na mozog, Stephanie."

Nemohla som povedať nič na svoju obranu. Tých hádok tu bolo tak neskutočne veľa, že som už stratila dôveru v to, že to Casper niekedy naozaj pochopí.