Len jedno

Láske nerozkážeš

Posledné dni stúpla teplota tak veľmi, že ľudom sa nechcelo ani existovať.  Do obeda som upratovala, prípadne behla na nákup (horúčavy mi to umožnili naozaj len počas rána, pretože na poludnie slniečko prehrialo nielen prírodu, ale trpezlivosť väčšiny ľudí okolo mňa)a poobedia som prečkala v posteli s nejakou knihou alebo filmom. Až večer, keď unavené slniečko (no bodaj by nie) zašlo za najbližší kopec, som sa odhodlala vyjsť von. Dena nemala veľa času, lebo okrem jej chorej mamy riešila aj zaľúbeného Lukáša, ktorý ich spoločnej budúcnosti dával z nevysvetliteľných príčin veľké nádeje. Preto sme sa po týždni konečne stretli v útulnej cukrárničke, odkiaľ sme si naplánovali ísť sa trošku schladiť na kúpalisko.

"Ja neviem, mne sa ten Marek stále vkráda do hlavy. Môžem mať hociktorého iného, ale aj tak chcem jeho." 

Ach, už je to tu.

"Dia, ako môžeš ľúbiť človeka, ktorý ťa najmenej osem krát v prebiehu pol roka podviedol? To sa ako dá?! Veď sa už zobuď, zaslúžiš si lepšieho chlapa, uvedom si to prosím ťa." -zvýšila som na ňu hlas viac, ako som plánovala.

"Čo ty môžeš vedieť o láske? Mala si len jeden vzťah, a tiež si si prerevala niekoľko mesiacov. A nič som ti nepovedala! A mimochodom, to nevieš, že keď ťa chlap podjebe, že mu niečo vo vašom vzťahu chýbalo? To ja som niečo pokašlala, keby to napravím, nikdy by nešiel za inou. Pracujem na sebe, aby keď sa ku mne vráti, budem pre neho tá najlepšia priateľka a nebude mať dôvod odísť za inou." - posledné slová len zamrmlala, lebo sa začala hrabať v kabelke. Jasné, čo iné ako cigarety. Dobre vie, ako to neznášam!

"Tak za prvé, mala som len jeden dlhý vážnejší vzťah. Kvôli tým ostatným som sa netrápila, lebo, pravdepodobne mám nejakú úroveň a hrdosť, čiže si nezačínam s kurevníkmi. A za druhé, kurevník ostane vždy kurevníkom, to by si sa už mohla naučiť."

"Vieš čo, zmeňme radšej tému. Čo máš ty nové?"  Bolo mi jasné, že je pre Denu ťažké hovoriť o Marekovi. Mala ho tak dokonale zidealizovaného, že aj keby nejakú z tých jeho "kamarátiek" s prepáčením napustil, Diana by si ho ospravedlnila, ba čo viac, ešte by aj prispievala na to malé nevinné stvorenie spolu s Marekom, len aby bol s ňou. Mohli sme sa aj na hlavu postaviť, ona mala ružové okuliare s tými najväčšími dioptriami a nemala v pláne si ich zložiť.

"Ja? Nič, už mi toto teplo lezie na nervy. A mimochodom, neviem na akú debilnú zoznamku si ma to nahovorila, veď tam neni ani jeden normálny človek, len obyčajné zvieratá."

Denisa už otvárala ústa, že mi ide protirečiť, ja som však pokračovala: "A vzhľadom na to, že mi neveríš, tak ti ukážem tie nechutné správy!!!"

Hneď po vyťukaní prihlasovacích údajov mi pri obrázku s ikonkou pošty zasvietila 6-stka v červenom rámčeku na znak nových správ. Dve od pána Cynického, asi by už bolo na čase sa ho spýtať na meno.  Jeho správy boli reakcia na ten môj výstup, keď som tam bola naposledy. Zrejme sa na mne zabával, lebo na moju správu, že chce len jedno, a to dostať ma do postele, odpísal:

Do postele? Prečo len do postele? :D Najprv som myslel, že ťa vezmem na kávu, ale keď chceš ísť na to tak zhurta... :D

Tie vyškierajúce sa smajlíky mi naznačili, že on sa na mne smeje. Naozaj smeje! Ja som po prečítaní, normálne zabudla, čo som to tej Denise chcela vlastne ukázať...