Len jedno

Kombinácia: Zadaný a príťažlivý

"Pokiaľ viem, ani jeden z mojich synov večer čaj nepije. Takže koho je tá druhá šálka, keď hovoríš, že večer si pila čaj? ..Mne to spomínali susedia, že nejaký chlap od nás odchádzal. Lauri, dobre vieš, že by som Ťa nehrešila, keby si mi to povedala dopredu. Ale klamala si ma do očí, že tu nikto nebol."

Bola som ticho. Nemala som čo povedať. Zapierala som tak či tak do poslednej chvíle.

"A kto tu vlastne bol?"

"David. Môj kamarát. Nevidím nič zlé na tom, že som zavolala kamaráta na čaj."

Odišla som do izby ako urazená. V skutočnosti som na seba cítila hnev, že som jej klamala, keď viem, ako to neznáša. Otvorila dvere a prišla za mnou, hoci som ja už ležala v posteli s hlavou zaborenou do vankúša.

"Nie je na tom nič zlé, ale prečo si mi to nepovedala? A poď, prosím, za mnou do kuchyne, chcem dovariť to mäso a polievku."

"Proste som vedela, že sa nahneváš," vyletela som za ňou a sadla si na kuchynskú stoličku. V ruke pod stolom som písala Davidovi:

Mala som zle, že si tu bol.

No a?Ako to zistila? Deti jej to nepovedali?

Deti? Ideme to zhadzovať na deti?! -pomyslela som si podráždene. Chalani by ma nikdy nebonzli.

Najprv susedia, že u nás niekto bol. A potom som ju klamala, že nie a potom našla tie šálky.

Tak prečo si jej nepovedala hneď pravdu? Hnevala by sa?

Ale prestaň už aj ty. -už som vybuchla.

Nuž. Čo ti mám povedať? :D Moja chyba to neni. :D

To jeho nuž. Raz mu ho napchám do zadku.

"Koľko sa s ním poznáš? Čo je to za kamaráta?" Vďaka mami za prerušenie mojich myšlienok.

"Tak znovu. Volá sa David a poznám ho už vyše pol roka."

"Lauri, skús ma chápať. V mojom byte bol cudzí chlap. Nikdy predtým si mi o ňom nehovorila. Je to tvoj priateľ?" láskavo sa usmiala a už ma chcela objať a blahoželať mi.

"Nie mami, nie je to môj priateľ. Len kamarát, bože, nič viac, nerieš to." -reagovala som trochu agresívnejšie, ako som plánovala.

"No dobre. Dokončime obed, poď pomôžeš mi, možno prídeš na iné myšlienky." Akoby vycítila moju hrôzu, že David priateľku má a ja si ho nemôžem privlastňovať.

Večer som strávila nalepená znovu na tej internetovej stránke, kde som si písala s Matúšom, pretože na Davida som cítila hnev. Na neho? Prečo na neho? Ale áno, na neho. Ubližuje svojej partnerke predsa. Cítila som dokonca taký hnev, že som bola presvedčená, že ukončiť kontakty bude to najlepšie riešenie.

No kedy ideme na to rande? :P -pýtal sa ma Matúš znovu a znovu.

Už ma nebaví ti odpisovať tú istú odpoveď stále dookola. :D

Tak skús inú :P

Hmm.. Nie. Budúci rok ma môžeš niekam pozvať a už uzatvárame tú tému :D Nie si náhodou zadaný?

Spýtala som sa ho. Pre istotu. Po Davidovi očakávam čokoľvek.

Čo? Asi keby som zadaný, tak som neni tu, či? :D

No jasné že si tu neni. Ale neveril by si, že sa tu nájdu aj taký. Zadaný. Vypočítavý. Lenže zároveň mega sexy. A príťažlivý. Atraktívny.  Úžasný. Oh. -povedala som sama sebe a vypla notebook.