Len jedno

Chlapi sú hajzli.

"Požiadal ma o ruku, pretože potreboval istotu. Nejak takto. Po tom, ako vyhodil Adalie z bytu a z práce, rozhodla sa, že od neho chce aspoň výživné. Keďže jej nebral telefón, nevedela ho nikde zastihnúť, mala jedinú možnosť , a to ísť k nemu domov. Vedela kde býva. Nanešťastie bola doma len jeho ešte stále právoplatná manželka Floriann. Adalie jej rozpovedala všetko s veľkým ospravedlnením, že ona sa o jeho manželstve dozvedela až v tehotenstve a nechcela tomu nevinnému dieťatku ublížiť. Neskôr sa z nich stali aj kamarátky, ale pekne po poriadku. Mattieu mal nejaké daňové úniky ale všetko vedel vždy zamaskovať tak, že súd nechcel prideliť žiadne výživné pre Adalie. Jeho žienka, olivovej pleti a tmavými vlasmi bola presný opak mňa a Adalie. Podľa mňa ju nikdy neľúbil, preto si hľadal úplne iné typy. My sme s Adalie naozaj takmer rovnaké. Ale zase, kto by nechcel štíhlu blondínu?
No, a aby som sa dostala k nášmu "sobášu." Matthieu a Floriann sa doteraz nerozviedli. Pretože Floriann s tým nesúhlasila. Tá ho miluje, no ako som povedala, ona určite nie je Francúzska, tie ženy by sa nikdy takto neponižovali. Ona mu všetko odpustila a naletela na jeho kalerábiky, že to sa stáva v každom manželstve a že on miluje ju. Odbočila som. Každopádne k rozvodu potreboval Mattieu celý majetok prepísať na niekoho. Aby na súde preukázal, že on nemá žiadny iný majetok, takže nebude mať z čoho platiť vyššie výživné, tobôž výživné na tri deti. A keďže vo mne videl potenciál, myslím, že som ho aj dostatočne priťahovala, prečo potom strácať čas? Všetko mal pripravené, požiadať ma o ruku, potom na mňa z "veľkej lásky" napísať majetok, rozviesť sa a žiť si akoby "odznovu". Dúfam, že mne sa syna urobiť nepokúšal..."

"Dena, ja neviem čo povedať. Toto je jedna naozaj kvalitne nekvalitná telenovela. A ako to skončilo s ním?"

"Chcela som si vyskúšať byť skutočná dáma. Prišla som za ním do kancelárie akoby nič. Objala som ho, naposledy sme si dopriali poriadny sex, podotýkam s gumou, trvala som na tom. Všetko som v sebe uzavrela bez scén a dlhých predslovov. Ešte sa ma dokonca spýtal, či ho milujem, no ja som povedala, že mu poviem, budúci týždeň, keď znovu prídem. Škoda len, že už ma nikdy neuvidí," zasmiala sa.

"Takže Floriann o tebe ani nevie?"

"Možno keď pôjdu s Adalie na prechádzku s dcérkami, niečo jej spomenie. Neviem. S Adalie si plánujeme občas napísať mail, ako sa veci majú. Naozaj som ho ľúbila..."

"Oh Den. Poď ku mne," silno som Denisku objala. Zaslúžila si to, po takomto zážitku. Plakala ešte dlho, no ja viem, že jej to pomohlo-vyplakať zo seba tak slizkého hada.

"A ty si sa tu ako mala?"

"Ja? No príšerne bez Teba..stále som na teba myslela," odbehla som do kúpelne,"až som ti kúpila takéto hodinky," vytiahla som z ligotavého obalu presne tie hodinky, ktoré som nám kúpila. Tie svoje už asi nikdy neuvidím...

"Waaaau, tie su krásne, Lala...ja som ti tiež niečo priniesla," povedala a na krk mi zapla nádhernú retiazku so strieborným kamienkom, ktorý mal vnútri jemné fialové očko.

"Den, ja ťa zabijem..."

Obe sme sa rozplakali.