Len jedno

Tehotenstvo

"Denis, hovor, čo sa deje?" - zatriasla som v taxíku Denisou.

"Meškajú mi.. myslím že som..." - rozumela som pomedzi jej vzlyky.

"Nezmysel, veď berieš antiku"- upokojovala som ju.

"No veď práve. A už štvrtý deň nič."

"V prvom rade sa musíš ukľudniť. Plač ti naozaj nepomôže. Určite nie si v tom, ale poď, kúpime test, aby si bola pokojnejšia. Áno? Pssst" - vzala som Diu do náručia a hladkala ju po vlasoch. Vôbec mi nevadilo, že som mala tričko premočené od jej sĺz. Želala som si, len aby sa upokojila.

Zaplatila som taxikárovi, zobrala Diu za ruku a vybehli sme rovno na druhé poschodie nákupného domu, priamo do priestrannej lekárne.

"Poprosím vás jeden tehotenský test."

"Dva. Alebo radšej tri." -doplnila ma moja kamarátka.

"Ideme ku mne. Nebudeme sa stresovať tu na verejných záchodoch." -prehlásila som rozhodne.

"Akože stresovať? Stresovať, keď zistím že som v tom?" -Diana začínala panikáriť.

"Nie. Znovu opakujem, tehotná byť nemôžeš. Môže to kľudne byť nejaký hormonálny výkyv alebo môžeš mať v tele nejaký zápal."

"Alebo pohlavnú chorobu!!!!" -zvreskla.

"To by sa inak prejavovalo!!" -odpovedala som jej rozhodným tónom.

"Áno? A ako?"

No, Laurika, teraz buď múdra. Máš zhruba štyri sekundy aby si si vymyslela špeciálne príznaky, ktoré sa u Denisy nikdy nevyskytujú.Tik-tak, tik-tak...

"Noo... mala by si červené vyrážky okolo úst, ak by si mala syfilis. A ak by si mala čokoľvek iné, mala by si zvýšenú telesnú teplotu... a bola... unavená.. nie unavená.. malátna..." -koktala som.

Červené vyrážky? Výborne, nič uveriteľnejšie neexistovalo? -nadávala som si v duchu.

Denisa mi to zrejme zhltla, lebo celú cestu bola ticho. Keď si odmyslím jej triašku, pôsobila veľmi pokojne a vyrovnane.

"A teraz sa upokoj, musíme vylúčiť prípadné tehotenstvo. Ešte chvíľu sa budeš nervovať, a svojmu telu to vsugeruješ tak, že sa tam naozaj objavia dve paličky."

Naliala som Dene vlažnú vodu do pohára, z chladničky jej vyhrabala čerstvé maliny a z kabelky tehotenské testy všetkých farmaceutických značiek, ktoré sme dovliekli.

"Jedna palička.." -zamrmlala. Čakala som ale trošku väčšiu úľavu.

"Musím skúsiť ďalší. Tento môže byť pokazený" - jej stres vôbec neklesal, skôr naopak.

Všetky testy boli negatívne. Dena nebola tehotná.

Objala ma. "A čo mi teda je, keď nie som tehotná?"

"Môžeš mať len v tele nejaký zápal, to sa stáva, nemôžeš stresovať. Je to úplne normálne. A teraz poď, musíme ťa dať do kľudu."

Ale prečo mala Dena taký strach, že je tehotná? Veď je už dospelá, Lukáš by rodinu zabezpečil, Denisu miluje a ona vždy túžila po rodine. A prečo sa tak veľmi bála? Žeby sa bála, že to bábo bude Marekove? To je nezmysel, veď s Marekom neni už cez tri mesiace - behali mi myšlienky hlavou, až kým moje bunky nepadli do stavu opitosti a mne sa na tvári konečne objavil úsmev.

Usmiala som sa na ňu, poháre hodila do umývadla, utrela Dene uplakané oči a zabuchli sme dvere. Tento večer bude patriť iba nám.