Len jedno

Rozjasňuje sa

"Bože!" zvýskla som.

"Ježiš, neboj sa, žiadna mafia. I keď v tomto prípade by som sa asi viac potešila mafii... Lenže to auto šoférovala žena. Upravená, možno v mojich rokoch a naozaj sa na mňa podobala. Zo zadných dverí vybehlo malé dievčatko. Ona ešte hrabala niečo v kabelke na sedadle spolujazdca. Ale to dievča..to dievča.."

"Den, prosím, neplač. Nemusíme o tom hovoriť, ale popravde, povedz mi to všetko teraz a ja ti kľudne slúbim, že sa k tomu už nikdy nebudeme vracať, áno?"

Prikývla a pokračovala: "To malinké dievča sa mu vrhlo do náruče...a oslovilo ho ocko.. Hneď po tom vystúpila tá žena, úplne pokojne k nemu pristúpila. Mala na sebe nádherné červené lodičky, biely kostýmček s obtiahnutou sukňou a na hlave pletený klobúk. Typická Francúzska. Neutrálne pozdravila aj mňa, podala mu nejaké papiere a kecala niečo o tom, že keď on nie je schopný, tak že ona si tie veci ide zobrať sama. Zaštrngala kľúčmi a hnala sa hore aj s tou malinkou."

"Preboha," -naliala som Denise našu klasiku, červené víno. Toto som musela zapiť aj ja.

"Lala, mne by nevadilo, že ma dcéru, naozaj...Lala..."

Den si utierala nos, ktorý mala ako Rudolf a nariekala.

"On mi nič nevysvetlil. Nepovedal mi to! Prečo mi nepovedal, že má dcéru??? Vieš prečo? Vieš, kurva, prečo?" -to už vrieskala. "..Pretože to malé stvorenie, tá malá princeznička bola nemanželská."

"Čo jak to? Veď už teraz nechápem. Tá žena vyzerala byť s tým zmierená."

"Lala, ona vyzerala. Ona bola veľmi silná žena. Pokračovalo to tak, že po dvadsiatich minútach, ako som ja naňho nechápavo čumela, pribehla tá žena aj s niekoľkými igelitkami plnými hračiek, vrátila mu predo mnou kľúče a šplechla niečo, čo ti radšej nepreložím. Ale bolo to v zmysle, nech používa kondóm a dáva si pozor..Lenže to povedala o dosť horšie. A na mňa len žmurkla. Otočila sa na podpätku a chcela odísť, lenže ja som ju zastavila a poprosila, nech ide so mnou na kávu."

"A išla?"

"Najprv robila drahoty, že jej nemá kto postrážiť malú, ale o pár dní nato sme sa stretli. A vtedy som zistila celú pravdu."

"Akú pravdu?"

"No stretli sme sa v malej kaviarničke pod mojím panelákom. Porozprávala mi celý príbeh a mne to zapadlo ako puzzle."

"No vrav!"

"Mattieu bol v rozvodovom konaní. Ale nie s tou ženou, inak ona sa volala Adalie. Adalie bola jeho sekretárka, ktorá vôbec nevedela, že milosťpán je ženatý. Mal doma dve dcéry a milujúcu maželku Floriann. Ako sa časom ukázalo, Floriann mu porodila dcéry a on túžil po synovi. Začal spávať s touto jeho sekretárkou Adalie a veril, že práve ona mu dá vysnívaného synčeka. Adalie si to chcela nechať ako prekvapenie, lenže v siedmom mesiaci zistila, že Mattieu je ženatý. Nerobila žiadne scény, bola predsa nejaká dáma. Možno aj preto bola pri tom incidente pred jeho panelákom taká pokojná. Mattieu s vidinou čakajúceho syna kúpil byt a tam nasťahoval Adalie. Manželke hovoril, že má veľa roboty a že chodí na služobky, prípadne, že čas trávi v služobnom byte. Celý ten čas bol s Adalie, veď aj ja som videla, že on v tej firme poriadne nič nerobí. Akonáhle Adalie na svet priviedla dievčatko, Mattieu sa zmenil. Na jednej strane sa tešil, no tretiu dcéru už nechcel. Nechcel ju ani len dvihnúť na ruky, no fungovali v tom byte ako rodina. Žil dvojitý život, ale Adalie stačilo, že sa im venoval a staral sa o ne. O jeho manželke vedela, ale rešpektovala ju a do ich vzťahu sa nikdy nemiešala. To by som ja nevedela nikdy. Adalie po pár rokoch vyhodil z bytu, prepustil z práce a v ten večer si prišla pre nejaké veci. "

"No počkaj, ale prečo potom teba chcel požiadať o ruku?"