Len jedno

Rád Ti niečo ukážem

"Ako často chodíš do fitnesscentra?" spýtal sa ma tesne pred vchodom.

"Dosť to flákam odkedy mám priateľa.Ale zvykla som chodiť každý týždeň...Idem ešte na toaletu."

"Odprevadím ťa, ale ak vydržíš, niečo by som ti rád ukázal."

"Dobre," zasmiala som sa.

Leo sa jemne dotkol mojich bedier a jemne ma začal tlačiť k výťahu, ktorý nás vyviezol cez pasáže s nekonečným množstvom s oblečením, jedlom, kozmetikou, elektro-obchodmi, všelijakými pre mňa ťažko-pomenovateľnými stánkami a desiatkami uličiek na každom poschodí.

Na najvyššom poschodí otvoril ťažké dvojité dvere, kadiaľ viedlo schodisko na strechu obchodu. Na moje prekvapenie tam nebolo žiadne parkovisko ale prenádherný výhľad na celé mestečko. Sledovala som naháňajúce sa mesto a postupne som si prezrela každučký domček, ktorý tvoril túto nádheru. Leo ma opatrne chytil za ruku, a keď som sa zmätená chcela spýtať, čo robí, vrhol sa na mňa a snažil sa ma pobozkať.

Ruku som nedokázala vytrhnúť z jeho zovretia a začal mi vyhŕňať tričko. Bála som sa. Naozaj veľmi. Kričať som ale nezačala, pretože keď som sa chystala, uvoľnil stisk a odtrhol sa odo mňa.

"Prepáč, nechal som sa uniesť."

Chcela som ujsť. Naozaj chcela. Lenže odtiaľ by som sa sama nikdy nedostala. Potrebovala som ho a zrejme si bol toho vedomý.

"Poďme do toho fitnesscentra," zašveholil akoby sa nič nestalo.

Ticho som ho nasledovala, hoci ma premkol neskutočný strach. Robila som pomalé kroky, pretože som túžila po istej vzdialenosti medzi nami. No z dohľadu som ho nestrácala.

Jediné, čo ma v posilňovni upokojovalo bolo, že ženy a muži mali oddelené miestnosti na cvičenie.

"Vyhladol som, ty nie?" otázka, ktorá nasledovala po sviežej sprche. Samozrejme a logicky, nie spoločnej.

Prikývla som. Stále som bola strnulá a mĺkva, vystrašená, po tom, čo sa odohralo.

Leo kúpil chutné obedy v reštaurácii. Pripadala som si blbo a naozaj som chcela svoj obed zaplatiť. On mi to nielenže nedovolil, ale kúpil mi ku kuracím prsiam ešte hranolky a dezert.

Moja nervozita vyprchala, keď som mu z hlavy vzala šiltovku a dala ju sebe na hlavu. On sa smial a dokonca mi spravil na jeho mobil niekoľko fotiek.

Pri rozlúčke pred Konradovým domom mi ju ale z hlavy sňal so sľubom, že keď sa najbližšie stretneme, podaruje mi ju na pamiatku.

Hneď po príchode som zamkla na dvakrát a v sprche strávila dvojnásobok obvyklého času, pretože som túžila zmyť zo seba niektoré zážitky.

Nešlo to. Nedokázala som na tú situáciu na streche zabudnúť, preto som sa rozhodla zdôveriť sa  s tým Hannah.

"Neuveríš, ale akurát volal Leo, že nech dnes prídeme k nim na opekačku. Bude tam aj jeho brat a niekoľko ďalších ľudí. Môžeš sa pridať, možno sa znovu naučíš nejaké nové frázy a obohatíš sa s nami o nové zážitky,"-spievala Hannah hneď po príchode a mňa tým ešte viac znepokojilo, že jej chcem jej nadšenie narušiť takou nepríjemnou správou o jej dlhoročnom kamarátovi.

No ale nepočkalo to. Počkalo to len zopár minút, kým si Hannah nezložila tašky a neusadila sa do masážneho kresla v obývačke. Tam som na ňu všetko vychrlila.

"Blbosť. Vieš, Lala, ja Lea poznám niekoľko rokov, viem o ňom všetko, nemyslím si, že to bolo ako tvrdíš. On ma taký štýl humoru, len si si to zle vysvetlila, veď vieš aký je. Má ťa rád ako ja, to je akoby som ja teraz začala žiarliť a báť sa ťa nechať samú s mojím Konradom. Obaja ťa majú radi a obľúbili si ťa. Nemusíš na tú opekačku ísť, ak sa na to necítiš, alebo, čo je môj názor, poď a možno si to všetko vysvetlíte," to bola odpoveď Hannah, po ktorej som ostala v nemom úžase.