Len jedno

Slepá VS. naivná láska

"Niečo nové s Matiasom?" -spýtala som sa Den akoby mimochodom, keď som zalievala kávu. "Nemusíš odpovedať, ak nechceš."

"Nie, v pohode. Ale za prvé, je to Mattieu, nie Matias. To skôr Mateo, keď to chceš tak silou mocou poslovenčiť. A za druhé, volala mi pred pár dňami Adalie, že Floriann vie už aj o mne, ale vraj je tak zahltená láskou k nemu, že jej to je ukradnuté. Vraj je to milujúci manžel a otec a ak sa Adalie pokúsi jej takými kecmi kaziť naplňujúci vzťah, prestane sa s ňou stýkať. Čo ti poviem,láska je slepá," poznamenala Denisa ironicky.

"Hm, nie je slepá, len naivná."

"Nie je to to isté? Naivne veríš niečomu, čo nie je pravda. Naivne si to tam retušuješ, všetky klamstvá si ospravedlňuješ, čiže tie diabolské čiary na tom papieri nevinnosti nevidíš, tým pádom si slepá..."

"Ah, Den, tieto tvoje metaforické prirovnania. Papier nevinnosti-kde na to chodíš?"

"Ja ti len v preklade vravím, aby si si dávala pozor. Keď už sme pritom, prečo stále nikoho nemáš? Čo tá zoznamka? Že ty si ešte s nikým nebola?" -vyčítavo na mňa zagánila.

"A predstav si, že bola!"

"Bola? A čo? Aký bol?"

"Príšerný. Ako všetci."

"Hm, nejak si sa rozbehla...No rozprávaj."

"Dena, mám ťa rada ale teraz naozaj chuť liezť do nejakého vzťahu. Nechcem byť hnusná, ale pozri na seba. Mne je dobre samej."

"Zo mňa si príklad neber. Ja som zažila aj pekné chvíle a neľutujem ani jeden vzťah s tými zasranmi. Ty si sama už pekne dlho a to tvoje obdobie musíme už prerušiť." Denisa divoko gestikulovala a dym z cigarety pritom fúkala priamo na mňa, hoc vie, že to naozaj neznášam.

"Tak znovu. Ja sa na vzťah necítim. Bodka."

"Lala, prestaň. Nájdeme ti niekoho. Možno preto si stále taká vypätá. Aha, no kukni na toho čašníka." Den kývla hlavou a zapálila si ďalšiu cigu.

"Jasné, teraz mi dohadzuj hocikoho z ulice."

Vytiahla mobil a niečo foňho ťukala.

"Platím!" -dvihla ruku a skríkla na celú kaviareň. Keď pricupkal čašník, spolu s peniazmi mu podala lístoček, na ktorý niečo načarbala.

"Dala som mu tvoje číslo. Zabavíš sa. A už nebuď taká skleslá. Trochu si užívaj ten život."

Ani ma nenechala jej niečo vykričať a ja som ani nemala chuť, lebo neviem, čím by som začala. Pobrali sme sa preč, pretože mňa očakávali na brigáde a Dena musela do banky.

V ten deň som bola nervózna, pretože to už bolo týždeň, čo sa môj Poloboh neozval. Okrem toho som mala rušný deň, musela som do práce, do obchodu  a chcela som aj navštíviť mamu.

Jediné, čo mi zlepšilo deň, bola ponuka, ktorá sa neodmieta. Prišla za mnou jedna profesorka s návrhom výmenného pobytu v Nemecku za skvelé študijné výsledky. Naši boli nadšení, i keď sa o mňa báli. Stráviť ale niekoľko týždňov v zahraničí, úplne sama, nebolo pre mňa nič nové- bola som tak už v Anglicku, lenže na kratšiu dobu. No na eláne mi strach nič neubral, hneď som začala plánovať, čo všetko pobalím, hoci som mala ešte niekoľko týždňov do odchodu. Vďaka Bohu mi vtedy David úplne vyfučal z hlavy a nahradili ho prípravy na skvelý výlet.