Len jedno

A lá francúzska riviéra

Otvorila som okno dokorán a nadýchla sa čerstvého vzduchu. Tak sa už neozve. Nevadí. Boli to pekné zážitky. Preboha, veď mal priateľku. Posadila som sa na parapetu ako som vždy zvykla. Začítala som sa do knihy. Ani som si nevšimla, že Den je už hore. Potichu odpochodovala do kuchyne a mňa z koncentrovaného čítania prebrala až omamná vôňa lievancov.

"Mňaaaaam!" zakričala som ako malá a objala svoju kamošku zozadu.

"Keď už nám tie levance do postele neurobí žiadny chlap.." skonštatovala, "tak si ich spravíme predsa samy.."

Boli výborne. Pri raňajkách sme si Denou predebatovali asi všetky možné témy. Moje myšlienky občas pristáli pri mojom Polobohovi. Ale veď medzi nami nič nebolo. No "nič". Aj bozky a dotyky sú predsa niečo. Ale prečo ma nepretiahol, ak mu šlo len o to? Prečo sa o mňa zaujímal, ako sa mám, čo robím, čo mám nové? Prečo mi dával najavo, že mu nie som ľahostajná?

"Šéf chce, aby som s ním znovu šla na Francúzsku riviéru. Povedal, že to budem mať aj v rámci štúdia. Chcem získať štipendium na posledný rok školy."

"Veď to je skvelé. Len mi povedz ako to tu bez Teba zvládnem?"

"No tak prrrr! Ešte som mu nič nesľúbila"

"Den, je to skvelá príležitosť, ktorú si hádam nenecháš ujsť..."

"Ak by som šla študovať do Francúzska medzinárodné vzťahy a zahraničný obchod, je pravda, že by som sa určite hneď niekde uchytila. Lenže stráviť tam rok? Ja som nikdy nebola dlho z domu, veď vieš. Maximálne raz do roka na týždennej dovolenke."

"Si mladá, kedy inokedy chceš cestovať? Teraz je na čase to zmeniť, lebo keď budeš mať rodinu a deti, 40tku na krku, tak sa dostaneš znovu maximálne na 10 dní k slovenskému moru a obe vieme, dovolenka s deťmi nie je dovolenka, ale dvakrát viac starostí ako normálne."

"Teba to už chytá z tej tvojej brigády animátorky...Ale asi máš pravdu som mladá, musím si život užiť teraz."

"No vidíš, správny prístup" -žmurkla som na Denisu a zdvihla sa z gauča, aby som konečne dovysávala obývačku.

"A ty si kedy začneš užívať?" -Dena mi vypla vysávač.

"Máš pocit, že si neužívam?" -zagánila som na Den a vysávač znovu zapla.

Nakoniec sa rozhodla ísť znovu do krajiny módy. Zatiaľ len so šéfom "na obhliadku", s plánom zastaviť sa na možno jej budúcej univerzite a taktiež s vyhliadkou maximálneho zrelaxovania sa. Predsa len si to zaslúžila.

"Áno, mami?" -dvihla som telefón mojej nedočkavej mamičke.

"Lauri, neprídeš na víkend?"

"Príde Lauraaaa? Áááááno, juchúuuuu" -vrešťal Kevin v pozadí.

"Tento víkend?"

"No nie, budúci rok"-povedala mierne uštipačným tónom.

"Počkáj, pozriem sa do diára...noo...hm.." -naťahovala som ju, "výnimočne mám voľno, takže prídem."

"Ts.No dobre, upečieme koláčik, tešíme sa na teba" -cmukla mamča a zrušila hovor.

No super. To aby som si dokončila všetky práce do školy, nech mám víkend voľný.

Ako správny študent, som upratala asi celý byt, s plánom áno,hneď, ako to dokončím, sa budem učiť. Aj tak som nakoniec pristála na tej skvelej zoznamke.

Dnes nemáš čas?

Prosím? On mi napísal. Kľud.

Nie nemôžem, mám veľa učenia. :(

Chcela som, no nešlo to. Naozaj som musela dokončiť veci do školy a aspoň v niečom sa prejavila moja zodpovednosť.

Lichotilo mi však, že sa chce so mnou stretnúť. Už som nemala také výčitky voči jeho priateľke. Nikdy o nej nehovoril nejak zle, mne nič nesľuboval a preto som z jeho strany prestala očakávať nejaký smiešny cit. Stačilo mi, čo mi dával. Že mi raz za týždeň dobil baterky a dal mi pocítiť, že ho priťahujem. Zvýšilo mi to sebavedomie a naozaj ma to nakoplo do učenia a pracovania na sebe. Nič viac som nepotrebovala. Dobre, občas sa odmlčal, ale práve ten čas som venovala sama sebe.