Len jedno

A tak sa to celé začalo...

Ľudia, ktorí sa stretnú po zoznámení na nejakej trápnej internetovej zoznamke mi vždy prišli úbohí. Veď idem von a normálne sa prihovorím. Nemusím sa schovávať za obrazovku, predsalen, mať nejaké sebavedomie nie je odveci. Napísať tri riadky, ahoj, ako sa máš, zvládne človek aj so sebavedomím na bode mrazu. Ale prihovoriť sa miesto trápneho usmievania a pokukovania, to chce už trochu odvahy.

"Nie, ja sa s nikým z tej trápnej zoznamky nestretnem, Deni. Ani keby to bol najúžasnejší chlap na svete. Vôbec neviem, načo som tam. Každá druhá správa úchylná a okrem toho, že ma to oberá o čas, mi to trápne písmenkovanie nič nedáva."

"Presne preto sa ľudia po istom čase stretnú. Vymenia si čísla, stretnú sa a čo ty vieš- niektorí spolu dokonca aj zostanú. Len to skús, za skúšku nič nedáš. Nebuď taká suchá. Žijeme predsa v 21. storočí. Samozrejme, si ale zapamätaj dve pravidlá: Prvé, zrejme dôležitejšie, potrebuješ jeho fotku. Poriadne si skontroluj, či nie je stiahnutá z netu, lebo, veď vieš... zo sexy 25ročného športovca sa zrazu vykľuje starý 50tnik, ktorý sa zrejme cíti osamelý a chce si chytiť mladú žabu. Mimo toho, vždy som na telefóne, ak pôjdeš na stretko, musím to vedieť, kde kedy a kde, aby som ti vedela pomôcť..."

"Áno,mami" - skočila som Denise do monotóneho žvachtlania, ktoré som vôbec nevnímala..

"A druhé pravidlo," Dena urobila krátku pauzu.. "prvykrát sa musíte stretnúť v kaviarni, v kine, na námestí, alebo jednoducho niekde kde sú ľudia. Dôvody ti snáď nemusím objasňovať..."

"Rozkaz, ty moja odborníčka na internetové zoznamky. Mohla by si im robiť reklamu. A oblečte si čipkované negližé s ľahkým rozopínaním, aby ste ho netrápili zbytočne.." - snažila som sa ju napodobniť, po čom sme sa obe hlasno rozosmiali.

Denu som mala fakt rada. Nikdy mi nechcela zle a navyše, bola v tomto modernom svete "skúsenejšia" ako ja. Ja som bola šťastná, že sa zvládnem prihlási do mailu alebo na tú trápnu zoznamku. Tam som však len krátila nudné večery, a akonáhle niekto napísal niečo o osobnom stretnutí, zrušila som náš chat skôr, ako si to stihol uvedomiť. Bol to asi strach, alebo ma nikto nezaujal na toľko, aby som to s ním "riskla".

Čauky kočka, na fotke si fakt zlatá, nechceš pokecať?

Zvuk prichádzajúcich správ mi už začínal liezť na nervy, ale v ten večer som mala naozaj komunikatívnu náladu.

Keby som zlatá, myslím, že som už dávno v záložni. - odpísala som mu s úškrnom.

Pridala som k tomu žmurkajúceho emotikona, či ako sa to v tejto dobe volá.

To by ťa bola škoda, zlatino.

No šak jasné že áno, koho by si potom otravoval.

Nechcela som byť naňho zlá, pridala som tam tentokrát tých vyškerených smajlov, akože "only joke".

A tým sa to celé začalo...