Flair Lancey

Druhá

Celý deň sa mi tá krava vyhýbala. Aspoň to bolo na dnešnom dni pozitívne. Niekto do mňa narazil, na malú chvíľu na mňa pozrela potom sa mi odpratal z cesty. „Jebnuté decká," zanadávala som. To bolo už tretíkrát, čo do mňa narazil nejaký krpec. Nie som priesvitná, vy hovädá, pomyslela som si a prekrútila som očami. Za nadávku som si vyslúžila nepekný pohľad od učiteľky na dozore a istú poznámku za nevhodné správanie. Pokrčila som plecami a zadívala som sa na ňu. Premýšľala som nad tým, ako mám ventilovať svoj hnev. Ako asi to robia ostatní?Pokrútila som hlavou a odfrkla som si. Vytiahla som z vrecka mobil a postavila som sa do radu na obed. Zdvihla som zrak od obrazovky a rýchlo som prebehla dlhočiznú radu. Ťahala sa od výdajového okienka cez celú jedáleň a končila niekde až v polovici chodby. O niečo vpredu som zbadala dve dievčatá, ktoré mi usilovne kývali a snažili sa upútať moju pozornosť. Ani nie o sekundu okolo mňa prešlo nejaké dievča, nastajlované podobne ako Scarlet. Podišlo k tým dvom a začali sa rozprávať.

Ešte viac vpredu som zbadala niekoho mne veľmi povedomého s knihou v ruke. Podišla som k nemu a postavila som sa vedľa neho. „Čau, Leo," pozdravila som sa mu. Uškrnula som sa, keď som zbadala, ako sa strhol. No na svojom hlase nedal nič znať. Znova ma prekvapilo, ako veľmi sa dokáže ovládať.

„Nazdar." Ani poriadne nezdvihol zrak od knihy. Uškrnula som sa. Vyzeralo to tak, že nemal záujem o rozhovor. Jeho chyba. Môj zrak znovu patril obrazovke mobilu. Mala som dve nahnevané správy od mamy, na ktoré som sa rozhodla neodpovedať. Okrem toho mi na Instagrame napísal niekto pod menom NičiteľSnov6. Prekrútila som očami a zamietla jeho žiadosť. Možno týpek má nejakú tú kreativitu, ale to ešte neznamená, že si budem písať s každým náhodným blbcom, ktorý nejakým zázrakom objaví môj totálne úžasný profil.

Správu som si ani len neprečítala. Ten človek, nech už to bol ktokoľvek, mi za to nestál. Bezducho som prechádzala sociálne siete. Pohľad mi neustále blúdil na ľudí, ktorí stáli predo mnou. Rada sa hýbala pomaly a ja som sa aj napriek desiatkam fotiek, ktorými som mohla listovať, nudila.

„To tu vždy stojíme tak dlho?" opýtala som sa Lea a nervózne začala podupávať nohou.

Pozrel sa na mňa ako na blázna a potom skontroloval hodinky, ktoré mal pripnuté na pravom zápästí. „Stojíš tu päť minút," oznámil mi a znova sklopil pohľad do knihy.