Desiata

39 7 0
                                    

Will sa so mnou po zvyšok dňa nebavil. Dokonca mi ani neposlal správu. Vyzeralo to, akoby sa mi vyhýbal.

Za to určite môže tá krava Scarlet, prekrútila som očami. Ešte stále som sa na ňu hnevala. Viac než normálne. Vždy, keď som ju niekde zazrela, celé moje telo zachvátili plamene hnevu. Najradšej by som sa rozbehla za ňou a opýtala sa jej, čo mu, doriti, povedala. A hneď potom ju zaškrtila. Alebo otrávila. Rozštvrtila a rozsekala na malé kúsočky...

Zamračila som sa. Okej, to už trochu preháňam.

Ale to by nebolo ono, keby sa presne v tej chvíli neozval jeden nechutný podlízavý hlas. Páči sa ti, ozvalo sa mi v mysli. Snažila som sa to potlačiť, ale tie slová boli stále hlasnejšie.

Choď do riti, oznámila som hlasu, pevne som ho v mysli spútala a odpratala tam, kam patril.

Podložila som si hlavu rukami a dívala som sa Willovým smerom. Dokonca ani na obede si ku mne nesadol. Vzdychla som si a pripravila som sa na to, že odnesiem obed a pôjdem sa niekam poflákať. V tej chvíli si ku mne prisadla Charlotte ako víchor a takmer všetko rozsypala. Za ňou sa náhlila Heaven. Dva razy sa takmer potkla, ale nakoniec sa dostala až k nášmu stolu a sadla si vedľa mňa.

„Neuveríš, čo sme práve počuli," zašepkala Charlotte a zatvárila sa sprisahanecky.

Vzdychla som si. „Neviem. Ale nechaj ma hádať. Nejaká kamoška priateľa dcéry sesternice tvojej bff z inej školy povedala, že láska nemá význam a ty premýšľaš, či to máš ukončiť s Jonnym." Prekrútila som očami. „Toto tu už bolo tak miliónkrát."

Obe naraz pokrútili hlavou. „Nie, vôbec nie," povedala Charlotte. Zatvárila sa dramaticky. „Toto je oveľa horšie!" Heaven prikyvovala na všetko, čo Charlotte povedala. Tvárila sa zhrozene a smutne zároveň.

Charlotte sa naklonila bližšie ku mne. Vzala som si do ruky pohár a napila som sa, aby som zakryla, ako veľmi sa nudím. „Jenny Andersonová, tá maturantka, vravela do telefónu, že od Moniky, tej z céčky, počula, že vraj Will a Scarlet spolu chodia," šepla. Vyprskla som na ňu celý obsah mojich úst. Malé kvapôčky jej pokropili tvár.

Zízala som na ňu s otvorenými ústami.

Keď som zbadala pohľad v jej tvári, rýchlo som sa spamätala a prekrútila som očami. „No, to určite. A ja som anglická kráľovná." Odfrkla som si. Možno som jej aj verila, ale bola som príliš egoistická na to, aby som to priznala.

„Určite," jej útly prst s dokonalou manikúrou ukázal na stôl, za ktorým sedel Will. Scarlet mu sedela na kolenách a tvárila sa ako princezná. Hlúpa sliepka, pomyslela som si a znova prevrátila oči.

„Len sa predvádza. Nevidíš to? Veď ho to otravuje," povedala som to s istotou v hlase, ale keď som sa pozerala dlhšie, už som si nebola až taká istá svojím tvrdením.

Pokrútila som hlavou. „No, veď to je aj tak jedno. Jeho chyba, nie moja. Ak chce ten idiot strácať svoj drahocenný čas s tou kravou, nech sa páči, nebudem mu v tom brániť."

Heaven s Charlotte sa na seba pozreli. Na tvárach sa im usadil ustaraný výraz. To ma tiež vytočilo. Včera sa ešte ani nezaujímali jedna o druhú a teraz sa tvária ako najväčšie kamošky. Falošné...

Vstala som od stola a schmatla som tácku.

„Musím už ísť. Čaute."

Cestou som sa ani nepozrela na stôl, za ktorým sedel Will.



Flair LanceyOù les histoires vivent. Découvrez maintenant