Flair Lancey

Tridsiata ôsma

Sedela som na svojej posteli vo svojej izbe a bezducho som sa dívala na stenu. Mama nebola doma. Rozmýšľala som, kde asi tak môže byť. Kde trávi všetky tie dlhé poobedia? Je naozaj v práci? Alebo mi celý život klame?

V ruke som tuho zvierala mobil, no odmietala som sa naň pozrieť. Kurva, musím sa vzchopiť, pomyslela som si a položila som mobil vedľa seba na posteľ. Nemôžem byť takáto slabá. Piče, všetci si zo mňa budú robiť srandu, nemôžem byť takto trápna. Vstala som a začala som sa prechádzať hore-dolu po izbe. Čo budem robiť? Čo budem, kurva, robiť?!

Po dvoch minútach som to vzdala a hodila som sa na posteľ. Ľahla som si a vdychovala som vôňu periny. Usmiala som sa a skrútila som sa do klbka. Bola som tak unavená... Menší šlofíček mi prospeje... Oči sa mi začali zatvárať a chvíľu som si naozaj myslela, že sa mi podarí zaspať.

Čo keby som skúsila nájsť toho skurvenca, ktorý sa opovážil vziať môj denník? Prudko som rozlepila oči a posadila som sa. To bol dobrý nápad. Priam úžasný. Musela som nájsť toho, kto za to môže a musela som to urobiť veľmi rýchlo. V denníku bolo ešte niekoľko častí, ktoré svet nevidel a ja som nemienila dopustiť, aby sa tak niekedy stalo.

Schmatla som mobil do ruky a napísala som Heaven: Musím prísť na to, kto mi ukradol denník. Pomôžeš mi?

Odpoveď prišla takmer okamžite. Jasné, kde sa stretneme?

Vieš, kde bývam? napísala som. Neodpovedala... A tak som si znovu ľahla na posteľ a premýšľala som. Kebyže som prijebaný chuj, ktorý nemá nič iné na práci, než kradnúť druhým denníky a vešať to na sociálne siete, zamyslela som sa, kto by som bola?

Ako prvá mi napadla Scarlet. Ako vždy. Tá krpatá štetka sa ma vždy snažila zosadiť z môjho trónu a teraz, keď sa jej to podarilo – keď mi vzala všetkých mojich priateľov, moju popularitu a odstrčila ma z cesty, je určite najšťastnejším človekom na planéte. Will je teraz jej frajer, Charlotte sa s ňou baví, ako keby boli najlepšie kamošky, Hope sa o tom určite dozvie, aj keď je chorá, Joel má konečne dôvod, aby sa so mnou prestal baviť, Kristine bude určite sklamaná a niekoľko dní neprehovorí, ako ju poznám, Nick bude svoj smútok utápať v cigaretách ako vždy, ten si ani nevšimne,že som preč, Ivona, ako pravá Ruska, sa pôjde vysmrkať niekam, kde nebude ostatným na očiach, Sam a Ben budú takí zaneprázdnení hľadaním dievčat, ktoré by boli rovnako ako oni dvojičky a ešte ku tomu by boli aj pekné, že určite prepočujú aj kauzu s mojím denníkom a Sally... No, tá sa v poslednej dobe aj tak so mnou veľmi nerozprávala.

Tá malá kurva obrátila všetkých mojich najbližších priateľov proti mne. Kvôli nej sa mi už nikto nezdravil a všetci na mňa pozerali ako na ohavu, ako na monštrum, ktorým som vlastne aj bola. Bol to len jeden deň, ale mne stačilo. Chcela som naspäť svoju popularitu. Chcela som späť svojich kamošov. Nechcela som takýto život. Nenávidela som ten pocit, ten nechutný hlas, ktorý mi pripomínal, že ma nikto nemá rád a všetci by boli najradšej, ak by som ani neexistovala. Neznášala som, keď ma ostatní odsúvali na druhú koľaj a bavili sa s niekým iným, pretože bol zaujímavejší, krajší, milší alebo múdrejší než ja...

Zaplatí mi za to. Ešte bude plakať, bude ľutovať, že mi to spravila. Prižmúrila som oči a zadívala som sa na mobil. Chytila som ho do ruky a odomkla som ho. Neprišla mi žiadna nová správa. To sa dalo čakať, prevrátila som očami a znovu som ho položila.Teraz ma už ignoruje aj Heaven. Paráda... Ľahla som si na posteľ a vzdychla som si. Nemusí to byť len Scarlet. Mohol to urobiť ktokoľvek. Ani nemusel byť z našej školy. Ani sa so mnou nemusel baviť. Proste len našiel denník tam, kde som ho upustila, otvoril ho, prečítal si meno na obálke a napadla mu táto trápna a zvrátená myšlienka... Pohľad som uprela na stenu a prevalila som sa na bok. V tomto meste je až príliš veľa ľudí, ktorí ma neznášajú a dali by čokoľvek za to, aby sa mi mohli pomstiť, uvedomila som si. A aj keď som neznášala prehry, musela som uznať, že ten človek mal nado mnou navrch. Poznal moje tajomstvá, pravdepodobne aj moju minulosť – ktovie, či čítal tie trápne pokusy o písanie normálneho denníka na začiatku toho zošita – a myslím, že ma totálne nenávidel... A ja nepoznám ani len jeho naozajstná meno.

Na chvíľu som zavrela oči. Bola som totálne v piči. Jediné, v čo som dúfala, bolo to, aby sa o tom nedozvedela mama. Konečne sa začala správať ako normálny rodič a ja som o to nechcela prísť.

Flair by sa mala hanbiť... Stále nerozumiem, prečo tak nadáva 🤔🤔 Čo si o tom myslíte? Ako na vás pôsobí jej imidž bad girl?

Dúfam, že dnes budete mať všetci krásny deň ❤️❤️😊

BigSpace