Flair Lancey

Siedma

Cesta netrvala dlho, no mne to aj tak prišlo ako večnosť.

Spolu s Heaven sme vystúpili a kráčali ku škole. Nerozprávali sme sa. Ja som počas cesty zdravila každého druhého človeka a ona sa len usmievala.

„Ahoj," pozdravila som jednu babu z vyššieho ročníka a zamávala som jej. Nevýhoda popularity, uškrnula som sa.

Prečesávala som pohľadom všetkých naokolo. Hľadala som tú jednu jedinú osobu. Tú, ktorá sa včera vykašľala na školu, aby šla vonku s frajerom. Plánovala som jej to spočítať. Prižmúrila som oči a v dave hľadala jej tvár.

Vošli sme do vestibulu. Aj tam sa to hemžilo ľuďmi.

Zbadala som ju stáť pri automate na kávu. Smiala sa na vtipe nejakého chalana, vešala sa na neho a asi každých desať sekúnd mu dala pusu.

„Poď," povedala som Heaven, schmatla ju za ruku a ťahala tým smerom. Heaven vyzerala vyplašená, ale rýchlo si na tvár nasadila úprimný úsmev, vymanila si ruku z môjho zovretia a kráčala vedľa mňa, rovnako ako predtým.

Odkašľala som si a Charlotte sa otočila mojím smerom. Oči jej zažiarili a vrhla sa na mňa. Tuho ma objala. Prestala hneď, ako si uvedomila, že jej objatie neopätujem. Prekrížila som si ruky na prsiach. Pohľad som presunula na toho chalana. Vyzeral celkom dobre, pekná tvárička, oblečený do roztrhaných riflí a košele (to ešte niekto nosí?) a usmieval sa na nás. Prižmúrila som oči a prepálila ho pohľadom. Úsmev mu okamžite zmizol z tváre. Zahľadel sa na zem a zamračil sa.

„Kde si bola včera?" opýtala som sa jej. Chladný výraz sa mi usadil na tvária nemienil len tak odísť.

Charlotte pokrčila plecami. „S Jonnym sme sa boli prejsť. Vieš, ako je vonku nádherne? Už sa nám nechcelo vracať do školy, však?" usmiala sa na chalana a chytila ho za ruku. Jonny vyzeral, akoby mu dodala sebavedomie, alebo čo. Úbožiak.

„A čo sa stalo s tým... no, veď vieš, tým... ako sa len volá?" zvraštila som čelo a tvárila som sa, že premýšľam. Presne som vedela, s kým chodila predtým. „Ronald? Alebo Rian? Možno Brian?Alebo žeby Rhys?" poškrabala som sa na hlave. „Veď vieš, ktorého myslím. Toho, čo si s ním šla na tú Halloweensku párty. Pamätáš? Kedy to bolo? Minulú sobotu? S tým sa stalo čo?" Záujem v mojom hlase však nebol predstieraný. Naozaj som chcela vedieť, čo sa stalo.

Jonnyho tvár znovu zvážnela. Pozrel na Charlotte, akoby očakával vysvetlenie. Ha, uškrnula som sa, ten je fakt mimo.

„Myslíš Rendyho, však? Neviem, nejako nám to neklapalo," pokrčila plecami. Mala som chuť sa zasmiať. Za prvé, ešte sme nemali ani šestnásť, za druhé, boli spolu päť dní a za tretie, ani jeden z nich nevedel, čo je to láska.

Ale Jonnyho výraz stál za to.

„Koľko ste spolu boli? Až týždeň?" spýtala som sa. Keď Charlotte prikývla, pokračovala som: „Páni! To vám naozaj vydržalo dlho." Uznanlivo som pokývala hlavou.

Jonny sa zatváril zhrozene.

Usmiala som sa na nich. „No nič, my s Heaven už musíme ísť na hodinu. Char, my sa vidíme na matike." Môj úsmev sa rozšíril. „Jonny, bolo mi potešením ťa spoznať."

Otočila som sa a s Heaven sme sa pobrali do šatní, kde sme obe vybuchli smiechom.

Prepáčte mi prosím moje nepravidelné vydávanie častí, naozaj sa snažím publikovať každý deň aspoň dve alebo tri, no nie vždy sa to dá. xD A potom to dopadne tak, že vo worde sa mi to šplhá už na dvadsiatku a tu je ich len sedem.

Inak, ako sa máte? Dúfam, že dobre. :D A ako sa vám zatiaľ páči príbeh? Zmenili by ste niečo? Prídu vám nejaké časti silené alebo nepotrebné? Dajte vedieť do komentov. :)

BigSpace