Lujza Rojková zbožňuje motýle a je jednou z najoptimistickejších ľudí na planéte. Verí v lásku na prvý pohľad, je presvedčená o tom, že niekde tam vo svete na ňu čaká perfektná spriaznená duša, miluje vietor vo vlasoch a predovšetkým by za nič nevym...
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
Félix
Opäť nová švihnutá opatrovateľka. Prestal som ich rátať a aktuálne skutočne neviem, koľká v poradí sa už objavila pri mojich dverách. Táto je však mladšia ako tie predošlé a trúfam si povedať, že aj omnoho švihnutejšia. Vravel som si, že tie schody hneď po vstupe do dverí nie sú dobrý nápad, ale zatiaľ z nich nikto nespadol. Teda... až doteraz. Pokúšala sa tie dvere otvoriť hodnú chvíľu, zazrel som jej príchod hneď z okna, ale aj keby som sa chcel postaviť a pomôcť jej, nemohol by som. Ale o tom až neskôr. Určite jej mama nevyrozprávala celý srdcervúci príbeh o mojom úbohom živote a prenechala tú česť mne. Ak budem mať rovnaké šťastie ako v predchádzajúcich prípadoch, táto sa vyparí už po prvom týždni. Nevšímam si ju, ale moje periférne videnie mi umožňuje spozorovať prekvapenie z toho, do akej miestnosti sa to práve teraz dostala. So sklenenou klietkou pravdepodobne nerátala. Dobre vedieť, že tým človeka aj naďalej dokážem prekvapiť a zastrašiť. Potajomky sa usmievam a nedokážem sa na sto percent sústrediť na knihu, ktorú som si popravde vybral len z dôvodu, aby som vyzeral zaneprázdnene.
"Volám sa Lujza Rojková a vaša mama ma najala ako vašu novú opatrovateľku," zopakuje ešte raz a približuje sa k mojej sklenenej stene, ktorá oddeľuje priestor medzi mnou a ňou.
"To ste už spomínali," odvetím a založím si do knižky záložku na strane, ktorú som začal čítať, ale vôbec nič si z nej nepamätám. Nečítal som práve s porozumením. Zrejme ma ten jej veľkolepý príchod trochu vykoľajil.
"Jasné, spomínala. Tak možno by sme mohli začať tým, že sa predstavíte vy mne?"
"Félix Šmid."
"Teší ma. Môžete ma volať Lulu, všetci ma tak volajú, lebo je to kratšie a v detstve som niky nedokázala vysloviť celé svoje meno, takže mi prischla táto prezývka. A vy? Máte nejakú prezývku? Vlastne existuje tu nejaká prezývka pre Félixa? Je to dosť nezvyčajné meno, ale že vraj osoby, ktoré ho vlastnia, sa narodili pod šťastnou hviezdou. Navonok sú veselí, ale na druhej strane sa do seba často uzatvárajú. Dokážu vycítiť blížiace sa nebezpečenstvo," tára dve na tri a ústa sa jej nezastavia. Pri každom slove hýbe obočím a v tomto bode si myslím, že to nie je vedomé, ale ide to proste samo od seba. Usmieva sa od ucha k uchu a gestikuluje rukami.
"Prepáčte, o čom to hovoríte?" stopnem ju, pretože jej táranie mi začína vadiť a mám chuť zastrčiť si štuple do uší, ktoré by toto týranie stopli. Som naučený na pokoj a ticho. Rozhodne nie na takéto nevýpovedné debaty, ktoré vskutku žiadnu výpovednú hodnotu nemajú.
"Zaujímam sa o významy mien. Je neosobné poznať niekoho meno a nepoznať pri tom jeho význam."
"Fajn, asi vás určite zaujíma dôvod, pre ktorý som uväznený v tejto sklenenej klietke. Trpím chorobu zvanou SCID alebo aj ťažký kombinovaný imunodeficit. Predpokladám, že neviete, o čo sa jedná?" spýtam sa jej a čakám na reakciu, ktorá je ako u všetkých predošlých ľudí zaručene rovnaká. Zatrasú hlavu na znak toho, že nepoznajú. "Tak v skratke, nebudem vás kŕmiť lekárskymi drístami a náročnými pojmami, môj imunitný systém nefunguje správne a neplní si svoje úlohy, čoho následkom je extrémna náchylnosť na závažné infekcie. Obyčajná chrípka by ma mohla zabiť. Tento priestor, v ktorom sa nachádzam, je sterilný, nekontaminovaný, nenašla by sa tu jediná jedna baktéria. Lenže vonkajší svet je plný vírusov, chemikálií a môj organizmus nie je nastavený na to, aby s nimi bojoval. V podstate sa v mojej krvi nachádza veľmi málo lymfocytov, ktoré sú u bežných smrteľníkov potrebné pre zničenie týchto vírusov, takže keď sú tie moje také neschopné, neostáva mi nič iné, ako trčať vo svojej útulnej presklenej klietke."
