Lujza Rojková zbožňuje motýle a je jednou z najoptimistickejších ľudí na planéte. Verí v lásku na prvý pohľad, je presvedčená o tom, že niekde tam vo svete na ňu čaká perfektná spriaznená duša, miluje vietor vo vlasoch a predovšetkým by za nič nevym...
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
Lujza
"Všetko najlepšie k nášmu prvému výročiu, Rojková," prekvapí ma znezdajky a spoza chrbtu vylovuje malú zabalenú škatuľku vo fialovom baliacom papieri.
"Nezabudol si? Ja... nevedela som, či to nebude vyzerať prehnane gýčovito, keď budeme sláviť jednomesačné výročie."
"Je to najdôležitejšie výročie v mojom živote, akoby som ho nemohol oslavovať, Rojková? Najkrajších tridsať dní v mojej doterajšej existencii. Ďakujem ti za čas, ktorý si mi venovala. Toto je pre teba. Dúfam, že sa ti to bude páčiť."
"Ani ja som nezabudla, krásne výročie, Félix," prehovorím a z kabelky si vyťahujem jeho darček taktiež zabalený v darčekovom papieri. Som nervózna, pretože naozaj chcem, aby sa mu páčil.
"Nemusela si mi nič dávať. Ja by som mal obklopovať darmi teba, pre mňa je dostačujúce, že ťa tu mám. Vážne sa cítim ako ten najšťastnejší chlap pod slnkom, hoci v poslednom čase ho na tej oblohe až tak často nevidieť." Zaškerí sa a pritiahne si ma za pás ku sebe. Šteklíme sa nosmi a cez úsmev mu venujem túžobný bozk na pery. Naposledy sme sa videli včera, čo je v tejto dobe extrémne dlhá doba. Chýba mi každú ubiehajúcu sekundu, keď sa pri mne nenachádza. Len poslednými zvyškami vôle sa donucujem k odchodu.
"Je to spoločné výročie a ja milujem obdarúvanie ostatných."
"A je ešte aj niečo iné, čo miluješ?" zákerne si ma doberá a upravuje mi prameň vlasov za ucho. Je to len taký letmý dotyk, ale ja neho reagujem ako na vábiaci podnet. Naskakuje mi husia koža a po chrbte mi behá mráz.
"Pravdaže, kopa vecí," odfrknem a podpichujem na oplátku ja jeho.
"Životné alebo neživotné?"
"Aj-aj."
"No tak, Rojková, neskúšaj ma. Patrím medzi tie veci aj ja?"
"Tvoríš neodmysliteľnú súčasť tých vecí, ty truľo."
"Ešteže tak. A teraz by sme už mohli prejsť k tomu spomínanému obdarúvaniu, čo povieš?"
"Otvoríme si ich naraz."
"Tak na tri," zahlási a navzájom si vymeníme zabalené škatuľky v rukách. Pod papierom nachádzam zelenú krabičku s ručne maľovanými motýľmi po celom obvode a zlatým otvorom na kľúčik na prednej strane. Rýchlo ním otáčam a po otvorení zisťujem, že škatuľka je vlastne hracia skrinka vyhrávajúca pokojnú melódiu a modrým motýľom zasadeným v strede, ktorý máva ladne svojimi krídlami.
"Akoto, že si v tom taký dobrý? Tvoje darčeky majú dušu a vskutku nie sú prvoplánové. Dostávam od teba tie najpremyslenejšie a najdokonalejšie predmety. Nejde ti len o to, aby si mi niečo dal, len aby si to mohol mať rýchlo z krku, naozaj sa zamýšľaš a očaríš ma. Ďakujem veľmi pekne."
