Lujza Rojková zbožňuje motýle a je jednou z najoptimistickejších ľudí na planéte. Verí v lásku na prvý pohľad, je presvedčená o tom, že niekde tam vo svete na ňu čaká perfektná spriaznená duša, miluje vietor vo vlasoch a predovšetkým by za nič nevym...
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
Lujza
Dni plynú, ročné obdobia sa striedajú a moja láska k Félixovi Šmidovi je neprekonateľná. Žijeme v tejto spoločnej karanténe už takmer jeden celý rok. A hoci je to pomerne dlhá doba, nedokážem sa ho nabažiť. Neustále sa máme o čom rozprávať. Okruh tém je nevyčerpateľný. V tom spočíva ten pravý význam nájdenia spriaznenej duše. Sme nerozluční a jeden bez druhého sa nezaobídeme. Odchádzam len na pár minút, pretože je pre neho podstatné, aby som sa venovala aj svojim aktivitám, ale už len to krátke odlúčenie mi je proti srsti. Všetko ide podľa plánu doktorov. Vlastne každú chvíľu očakávame, že ho prepustia do mojej domácej opatery. Obdivujem ho. Je neuveriteľne silný a odhodlaný. Viem, že mu je táto izolácia nepríjemná a najradšej by odtiaľto hneď odišiel, ale nesťažuje sa. Drží sa statočne. Očakávala som, že to bude nejakú dobu trvať, ale práve v tejto dobe sa to javí tak nejako nekonečne. Nemôžem povedať, že sa mi to nepáči, pretože máme jeden druhého a prebúdzam sa v posteli vedľa neho, ale toto prostredie mi spôsobuje zimomriavky. Možno to len bude tým, že som nikdy nemala v láske nemocnice.
Som však šťastná. Jeho stav sa zlepšuje, vykazuje progresívne výsledky a to je tá jediná vec, ktorá je aktuálne podstatná. Konečne som stretla svojho princa. Nachádzame sa spoločne v nepriestrelnej bubline, v ktorej ide všetko perfektne a hladko a nie sú tu problémy ani starosti. Bezstarostný obláčik. Neopísateľný pocit, ktorý nemáte ničím doložený, ale viete, že sa v ňom nemôže už nič pokaziť. Azdaže je to mojou osobnosťou. Hľadala som vždy len pozitívne. To zlé som si nepripúšťala. Alebo len zámerne prehliadala. Verila som, že život je krajší, keď ho nebudeme zatieňovať zbytočným negativizmom. Myslím, že som mala pravdu. Teraz som už na sto percent presvedčená o tom, že génová terapia bolo správne rozhodnutie. Félixova imunita je na tom omnoho lepšie. Za tých tristošesťdesiatpäť dní zaznamenal pokroky, o ktorých sa nám ani len nesnívalo. Zdravé a nahradené bunky vylepšili obranyschopnosť. Čas jeho odchodu sa blíži. A tým sme aj bližšie k nášmu veľkému dňu.
Vždy som si predstavovala svoju svadbu ako obrovskú udalosť s množstvom svetielok, lampiónov a živej hudby, ktorá by nám hrala tie klasické pesničky z populárnych hollywoodských filmov. Bolo by to pod rozkvitnutými stromami čerešní a s prítomnosťou všetkých druhov motýľov. Kvety by boli poukladané a rozmiestnené na každom voľnom kúte. Nebola by to kvetinová výzdoba jedného druhu, snažila by som sa o vyrovnanú partiu a zahrnúť do dekorácie všetky svoje obľúbené kvetinky. Ale najdôležitejšia časť toho dňa by bol chlap čakajúci na mňa pred oltárom. Obaja by sme boli nervózni, ale v momente stretnutia našich očí by sa všetka nervozita vyparila. Našli by sme upokojenie vo vzájomnom pohľade. V tom druhu neverbálnej konverzácie, ktorú medzi sebou majú moji rodičia. Niekedy naozaj stačí len vidieť svojho milovaného a razom sa všetko zmení. Hľadala som takéto neverbálne uspokojenie v druhej osobe a teraz môžem s pokojným svedomím povedať, že Félixove zeleno-hnedé oči by ma dokázali zbaviť trémy za každých podmienok.
