Lujza Rojková zbožňuje motýle a je jednou z najoptimistickejších ľudí na planéte. Verí v lásku na prvý pohľad, je presvedčená o tom, že niekde tam vo svete na ňu čaká perfektná spriaznená duša, miluje vietor vo vlasoch a predovšetkým by za nič nevym...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Félix
"Dobré ráno, Félix. Mám pre vás veľmi dobré správy," pozdraví sa po príchode na moju izbu doktor, ktorý má na starosti moju experimentálnu liečbu a v rukách drží moje zdravotné záznamy. Ležím v tejto nemocnici už celých šesť mesiacov. Človek by aj povedal, že už bolo na čase vykázať nejaké progresívne výsledky. Vystriedali sa pomaly dva ročné obdobia. Nastupuje jar a ja som stále zavretý. Mám pocit, že z toho čochvíľa zošaliem. Jediným pozitívnym článkom je Lujzina prítomnosť. Som nevďačný. Ja sa tu sťažujem, popritom ona je na tom oveľa horšie. Lujza má právo na sťažovanie, pretože je tu zavretá dobrovoľne kvôli mne. Trávi so mnou každú voľnú sekundu. Oberám ju o všetok kontakt s okolitým svetom. Sedí celý čas pri mne a nepohýna sa z miesta. Už aby sa toto celé skončilo a my by sme to mali za sebou. Je mi to nepríjemné aj za ňu. Pripadá mi to ako obmedzovanie. Mám taký pocit, že moja trpezlivosť sa začína vytrácať. Ubúda z nej. Asi som si od toho sľuboval viac. Alebo som prinajmenšom predpokladal, že to pôjde rýchlejšie.
"Dobré ráno, tak sem s nimi! Dobrými správami rozhodne nepohrdneme," ozvem sa nadšene a s malou dušičkou očakávam, že sa mi chystá zveriť niečo prevratné, čo ma odrovná a spôsobí odľahčenie ťažoby, ktorú zažívam.
"Z tvojich krvných výsledkov sme zaznamenali signifikantný nárast lymfocytov. Z diferenciálneho rozpočtu leukocytov sme zistili, že percentuálne zastúpenie bielych krviniek sa navýšilo. Na milimeter kubický sa u zdravého človeka objavuje viac ako štyri tisíc lymfocytov, z čoho by sedemdesiatpercentnú časť mali zastupovať T bunky. Keďže ale pacienti s ťažkým kombinovaným imunodeficitom majú na milimeter kubický v krvi iba tisícpäťsto lymfocytov, v podstate si nemal zastúpené žiadne T bunky. Tvoja absolútna hodnota lymfocytov sa aktuálne približuje k bežným hodnotám zdravých ľudí, čo je aj pre mňa obrovským prekvapením a dalo by sa to tiež považovať za malý zázrak. Od prvého podania opravených buniek prebehlo len šesť mesiacov, zvyčajne sa na takéto hodnoty dostávame po prvom roku. Tiež sme podrobili tvoje T bunky skúškou funkčnosti, aby sme mali stopercentnú istotu. Umiestnili sme ich do kultivačných túb, kde sme k ním pridali rozličné stimulátory a na niekoľko dní sme ich nechali inkubovať. Zdravé T bunky reaguje na stimulátory tým spôsobom, že sa začínajú deliť. A to sa aj stalo. Tie tvoje predtým vôbec nereagovali. Taktiež došlo k nárastu imunoglobínov, ktorých hodnoty boli v tvojom prípade veľmi nízke. Nechcem znieť prehnane optimisticky, ale sme na veľme dobrej ceste k úplnému vyliečeniu. Tvoje výsledky sú nesmierne priaznivé."
"Takže mi len nedávate falošnú nádej? Potvrdzujete mi, že sa môj stav začína zlepšovať?"
"Keby som to nevidel čierne na bielom, asi by som bol skeptický, ale dávam ti svoje slovo, že liečba zaberá. O niekoľko mesiacov odtiaľto budeš vychádzať ako zdravý chlap."
"A čo sa bude teraz diať?"
"Musíš byť stále pod dozorom. I keď nastalo zlepšenie, nemôžeme prenechať nič na náhodu. Budeme pokračovať v monitorovaní tvojho stavu, v odberoch a očakávame ďalšie zlepšenie. Tvoje hodnoty by sa mali dostať do normálu. To znamená, že ešte nie sme tak úplne na konci, ale na pol ceste. Môžeš byť však spokojný. Naozaj sme takéto pozitívne výsledky nepredpokladali."
