Lujza Rojková zbožňuje motýle a je jednou z najoptimistickejších ľudí na planéte. Verí v lásku na prvý pohľad, je presvedčená o tom, že niekde tam vo svete na ňu čaká perfektná spriaznená duša, miluje vietor vo vlasoch a predovšetkým by za nič nevym...
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
Lujza
Povedala som niečo zlé? Normálne sme sa rozprávali, ponúkol mi, aby som sa k nemu pridala pri pozeraní filmu, z ktorého dnes budem mať určite problémy so spánkom, a teraz sa znovu vrátil k tej odmeranosti. Dotklo sa ho, že som spomenula jeho matku? Naozaj je mojou zamestnávateľkou. Som jej vďačná, že mi dala túto príležitosť. Nebolo to mierené proti nemu. Prečo sa teda tak veľmi naštval? Po mojich slovách sa na jeho tvári zjavil ublížený výraz, taký ten druh bolestivého, ktorý sa u ľudí zjaví len vtedy, keď ich niekto sklamal. Čím som sklamala Félixa ja? Ach, Lujza. Nikdy si nedávaš pozor na ústa. Pohli sme sa ďalej a v momente sa to znovu všetko rozplynulo. Svojou nerozvážnosťou som ho opäť odohnala. Vynahradím mu to. Napriek všetkému sa mi dnes znovu otvoril a dovolil mi načrieť do jeho menšieho súkromia. Prejavil vôľu trochu bližšie ma spoznať. A stále je tu tá vec s ránom a jeho pekné gesto, kedy pre mňa poslal Pavla. Pred chvíľou mi ešte aj povedal, aby som tu prespala. Sám ma pozval. Nikto ho do toho nemusel prehovárať. To je dobré znamenie. Nesprával sa flegmaticky ako zvyčajne. Strávili sme spolu prvý spoločný deň. Pretože hoci sme sa po minulé dni nachádzali v jednom priestore, trávili sme ich oddelene. Boli sme ako dva svetadiely, ktoré sú od seba na míle vzdialené. Blízko, a predsa tak ďaleko. Toto jeho dnešné správanie ma len presviedča o tom, že v skutočnosti si želá spoločnosť. Už viac netúži byť osamelý. Snáď si to zatiaľ ešte len nedokáže priznať a bojuje s tou myšlienkou. Alebo má len strach z toho, že ho opustím. Musím ho ubezpečiť, že sa na mňa môže spoľahnúť. Že neodídem. Toto chladné a zdržanlivé zaobchádzanie je len jeho test. A ja sa zaručujem tým, že ním prejdem. Týždeň je krátka doba. Aj motýle potrebujú na zakuklenie a vyliahnutie približne dvadsať dní. Povedala by som, že Félix je už v načatom stave a vo fáze kukly.
Znakom vyliahnutia je stmavnutie kukly a zvýraznenie jej obrysov. Keď táto situácia nastane, môžete si byť istí, že o niekoľko minút alebo hodín sa z nej vynorí prekrásne stvorenie s pestrofarebnými krídlami. Nikdy však na to nemajú stanovený presný čas. Môže to nastať ráno, počas dňa alebo niekedy aj v noci. Trpezlivosť je nesmierne dôležitá. A keď chcete zrod motýľa vidieť na vlastné oči, nemôžete si dovoliť odbehnúť ani na sekundu. Usilovne musíte čakať, ale výsledok bude stáť za to. Dostanete tú najkrajšiu možnú odmenu. Aj Félix v sebe jednu ukrýva. Rozprávanie s ním ide prirodzene a hladko. Som otvorený typ človeka, ale o tom tajomstve s rodičmi vie iba Tyly. Nesnažil sa zistiť, o aký druh tajomstva sa jedná, nemiešal sa do môjho súkromia a ani ma nenazval zbabelcom. Práve naopak, poskytol mi radu a neuťahoval si zo mňa. Nepopieram, že mal pravdu, ale v súčasnosti sa ešte nedokážem prinútiť povedať ockovi pravdu. Zlomilo by mu to srdce. Nechcem byť dcérou, ktorá sklame najlepšieho otca na celej planéte. Nikdy by som si to neodpustila.
Sedím stále v kresle, ale on nevychádza. Zavrel sa do kúpeľne, ale zvuk tečúcej vody sa už dávno ustálil. Možno tam len sedí a čaká na môj odchod. Je to jeho izba, patrí mu, to len ja som jeho chvíľkový návštevník. Nebudem mu brániť vo vyjdení a radšej odídem. Vníma ma len ako votrelca. Nanútila som sa k nemu a narušujem jeho osobný priestor. To nebolo mojím zámerom. Jeho matka ma najala ako opatrovateľku. U predošlých prípadoch to bolo iné. Matky s malými deťmi, ktoré chodievali do práce a boli v núdzi, aby sa o ich malé ratolesti v danom časovom intervale postarali. Skutočne potrebovali dozor v podobe dospelej osoby. Niekoho, kto by sa o nich v čase ich neprítomnosti postaral. S deťmi to bolo jednoduchšie. Nemali náročné požiadavky a úspešná spolupráca bola ľahko dosiahnuteľná. Pobudnúť o desať minút dlhšie na ihrisku, preskočenie poobedného spánku a pozeranie kreslených animákov, odmietnutie brokolice na tanieri, ktorá bola povinnou zložkou obedných zelených štvrtkov. Poznala som ten správny návod k tomu, ako k ním pristupovať. Neboli ľahšie alebo nerozumnejšie, niekedy ma dokázali prekvapiť svojou inteligenciou a všímavosťou, ale mala som s nimi väčšiu prax. Poznala som, čo na nich platí a ako je možné ich upokojiť. K šťastiu potrebovali menej náročné veci. Detské dušičky sú skromnejšie a dokážu sa zo všetkého tešiť stonásobne viac, ako väčšina dospelých. Bodaj by sme nikdy ten detský rozum nestratili. Ja sa snažím si ho v sebe udržať a môj život je takým spôsobom omnoho krajší. Svet je detskými očami neporovnateľne priaznivejší.
