Lujza Rojková zbožňuje motýle a je jednou z najoptimistickejších ľudí na planéte. Verí v lásku na prvý pohľad, je presvedčená o tom, že niekde tam vo svete na ňu čaká perfektná spriaznená duša, miluje vietor vo vlasoch a predovšetkým by za nič nevym...
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
Lujza
"Ďakujem ti, Rojková, ale naozaj si si nemusela robiť starosti." Zdvihne ku mne zrak a malú knižku v rukách zavrie.
"Aké starosti? Dnes máš narodeniny, darčeky sú nevyhnutné."
"Mala by si vedieť, Lulu, že tuto pán Grinch nenávidí narodeniny."
"Grinch? Ten predsa nenávidel Vianoce," opravím ho a porovnanie s touto zelenou postavičkou mi nedochádza.
"Rovnaká vec. Je jedno, čo nenávidia, obaja sú večne uhundraní a zlostní," podpichuje ho a pred nos mu predkladá mufin s čokoládovými kúskami a zapichnutou sviečkou.
"Ja ti tú sviečku už fakt niekam strčím, Hugo," osotí sa na neho a Hugo sa na jeho zlostnom výraze len veľmi dobre zabáva, pričom mu mufin predloží do bezprostrednej blízkosti jeho pier.
"Si oslávenec, je to už taká menšia tradícia, že sfúkneš sviečku," bráni sa.
"Sviečku, ktorá nehorí? A beztak, nie je to tradícia, to len ty s tým nemieniš prestať, hoci ti každý rok opakujem, že zo seba nebudem robiť blázna."
"Lulu, no tak, dohovor mu! Nie je povinnosťou sfukovať sviečky na torte v deň narodenín?"
"Áno, z gréckej histórie zapálené sviečky pripomínajú mesačné svetlo počas splnu a mnohé staroveké kultúry verili, že dym môže prinášať modlitby až k samotným bohom. Teda aj kvôli tomu vznikla viera, že pred sfúknutím sviečok si musíme niečo priať. V Nemecku zas ukladali na tortu vždy o jednu sviečku viac, ako mal oslávenec rokov, pretože tá, čo bola nazvyš, symbolizovala svetlo života - verili, že dieťa sa dožije aj nadchádzajúceho roku."
"A ja som ešte taký ohľaduplný, že namiesto skutočných sviečok, ktoré sfukovaním znásobujú výskyt baktérií na povrchu torty v priemere až o štrnásťkrát, som ti priniesol takúto šetrnú, ktorá je vydenzifikovaná a úplne neškodná. Nenechaj sa prehovárať ako nejaké rozmaznané decko a niečo si praj!" napomenie ho rozkazovačným tónom a neupúšťa zo svojho neoblomného postoju.
"Fajn, ak tým docielim, že mi dáš konečne pokoj, vyfúknem na tú ledkovú sviečku celý zvyšok svojho zostávajúceho dychu!" Vytrhne mu ho z rúk a rýchlo do bielej tenkej sviečky so žltým svetielkom fúkne. Na sekundu privrie oči a vzápätí položí mufin na stôl. "Spokojný?" opýta sa ho a prevráti oči z nechutenstva.
"Náramne. A ani to toľko nebolelo. Nechápem, čo si sa tak spieral."
"Prial si si niečo?" opýtam sa zvedavo a túžim počuť kladnú odpoveď.
"Samozrejme, že nie. Neverím na také povery. Jedno sfúknutie sviečok ti zázračne nesplní priania. V to môžu veriť maximálne tak prostomyseľné decká, ktorých rodičia kŕmia týmito drístami."
