Lujza Rojková zbožňuje motýle a je jednou z najoptimistickejších ľudí na planéte. Verí v lásku na prvý pohľad, je presvedčená o tom, že niekde tam vo svete na ňu čaká perfektná spriaznená duša, miluje vietor vo vlasoch a predovšetkým by za nič nevym...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Lujza
Za uplynulé dni sa mi nepodarilo od Félixa a rodičov vymámiť, ako dopadlo ich prvé skutočné stretnutie. Félix jasne žiadal, aby som ja nebola jeho súčasťou. To znamená len jedno - niečo mi všetci traja taja a ani jeden z nich sa nemá k slovu. Bola to súkromná konverzácia medzi nimi tromi a nemala by som do toho strkať svoj nos, ale jednoducho som zvedavá. Ale povedali, že mi ho schvaľujú. Podľa nich je pre mňa Félix ten správny chlap, dokonca to povedal sám ocko, čo je pre mňa to najsamväčšie zadosťučinenie. Záleží mi na tom, aby títo dvaja najdôležitejší muži v mojom živote spolu vychádzali. Potešilo ma, že k nemu nemá žiadne závažné pripomienky. Padli si do noty. Iba to dokazuje, že som sa v ňom nemýlila a môj pocit ma neklame. Odobrenie partnera rodičmi je pre mňa veľká vec. Poznám ich, nie sú povrchní a čakala som, že zareagujú presne takto. Moja mamka mala dokonca slzy v očiach. Musel ju ohúriť s jedným zo svojich slávnych predslovov. Je v nich senzačný. Vôbec sa jej nečudujem, že sa nedokázala udržať, ja som rovnako zakaždým dojatá. Vie, ako má ženu očariť a dať jej pocítiť, že je najdôležitejšia na svete.
V posledných dňoch sa ale správa dosť podozrivo. Neustále si s Hugom niečo šepkajú, keď sa objavím v jeho izbe, ihneď stíchnu a tvária sa, že o ničom nehovorili a urputne zapierajú v momente vyslovenia mojej otázky, o čom sa bavili. Začínam mať strach. Keby sa to jednalo jeho zdravotného stavu alebo nebodaj komplikácií, nezamlčoval by mi to. Dôverujem mu a som presvedčená o tom, že by to predo mnou netajili, ale niečo sa deje. Nemám tušenie čo to je, ale mám takú predtuchu, že nie je tak úplne úprimný. Teraz už len potrebujem zistiť, čoho sa to týka. Možno to má niečo dočinenia s tou návštevou mojich rodičov. Aj oni sú nejakí iní a chovajú sa zvláštne. Možnože robím znovu z komára somára. Doľahla na mňa paranoja? Aj by som sa ho na to opýtala, ale neviem, či nevyzniem ako nejaká hysterka. Je viac ako pravdepodobné, že si to len namýšľam a nič sa za mojím chrbtom neodohráva. Priala by som si čítať jeho myšlienky. Ale tým by som narúšala jeho súkromie a to by nebolo priveľmi ohľaduplné. Asi sa len musím naučiť, že je občas v poriadku mať niekoľko tajomstiev. Každý má na to právo. Sama som pred časom ešte jedno také mala. A rodičia ma do ničoho netlačili a počkali, kým za nimi s tým prídem ja sama. Nepreberali sme moju budúcnosť, dokým som nebola pripravená na to, že o nej chcem hovoriť. To je to, čo teraz musím urobiť pri Félixovi. Počkať si na to, kým sa mi zdôverí sám od seba a bez náporu od mojej utáranej osobnosti. Doprajem mu čas.
"Prestaň s tým, rozptyľuješ ma!" všimnem si jeho zízanie a zabuchnem si svoj skicár.
"Nie je moja vina, že si taká nádherná. Čo by som to bol za priateľa, keby som ani len neobdivoval krásu svojej priateľky?" zaškerí sa a posunie sa na svojej posteli.
"Myslíš si, že som nádherná?" opýtam sa a cítim, ako sa mi do líc naberá červeň. Sklápam zrak, pretože ma jeho lichôtky vždy dokážu vykoľajiť a vyviesť z rovnováhy.
