Lujza Rojková zbožňuje motýle a je jednou z najoptimistickejších ľudí na planéte. Verí v lásku na prvý pohľad, je presvedčená o tom, že niekde tam vo svete na ňu čaká perfektná spriaznená duša, miluje vietor vo vlasoch a predovšetkým by za nič nevym...
Oups ! Cette image n'est pas conforme à nos directives de contenu. Afin de continuer la publication, veuillez la retirer ou mettre en ligne une autre image.
Félix
Teraz už áno. Haha. Vážne som to povedal? Ja? Ja? Najväčší cynik a pesimista v celom okolí? Pripadám si ako nadrogovaný. Nikdy som žiadne omamné látky nebral, nemám teda presnú predstavu, ako sa človek v takom stave cíti, ale neznie to ako niečo, čo by dokázalo vyjsť z mojich úst. Možno ona je tou omamnou látkou. Lujza Rojková je opiátom, ktorý ma núti vyslovovať takéto ošúchané nezmysly. Neverím na lásku. Alebo by som mal skôr použiť minulý čas? Preplo mi. Keby mi niekto pred piatimi mesiacmi bol povedal, že ja vyslovím niečo podobné nahlas, len by som ho vysmial a obvinil sám z toho, že sa asi musel zblázniť, keď si myslí, že by som mohol veriť na ten výmysel pozostávajúci z piatich písmen. Tomu šialenému dievčaťu sa to podarilo. To len kvôli nej som zo seba vydal takú odpoveď. Bola smerovaná jej. Od niekoho som raz počul, že keď do teba narazí amorov šíp, jednoducho to budeš vedieť. Aj napriek tomu, že si nikdy predtým žiadnu ženu nemiloval. Pocítiš niečo nepoznané, ale zároveň to dokážeš odlíšiť a pochopíš, že je to tá povestná láska. Samozrejme, že som nad takými rečami len pokrútil hlavou a vysmial sa im, a teraz mám dojem, že vysmiatie si zaslúžim ja sám. Všetko, čím som kedy pohŕdal a uťahoval si z toho, sa stalo realitou. Mám niekoho rád a jej šťastie ma napĺňa. V živote by som si nepomyslel, ako môže mať druhý človek taký veľký vplyv na toho druhého, až kým som nespoznal ju. Rúca moje bariéry, názory, domnienky a teraz už aj moje zabarikádované srdce uzatvorené na dva zámky a reťaz. A najhoršie na tom je, že si to ani neuvedomuje.
Chcela mi niečo povedať a mal som taký pocit, že to bolo niečo dôležité, ale nedopovedala to. Tvárila sa, že zabudla, ale podľa mňa si to na poslednú chvíľu rozmyslela. S čím to súviselo? Povedala mi, že by som mal byť zvedavý, čo sa týka postavy nalepenej na mojom čele, ktorý som si z neho zhodou okolností stále neodlepil, ale omnoho viacej ma zaujíma, čo za vetu sa mi to chystala oznámiť. Tiež by som jej chcel niečo povedať. Alebo sa skôr niečo opýtať. To jej však neurobím. Nemôžem ju zahnať do kúta. Len ju so sebou stiahnem. Na ňu čaká pestrofarebná a veselá budúcnosť. So mnou ju žiadny život nečaká. Bol by som sebecký, pretože by ju čakalo množstvo prispôsobovania a jednostranných kompromisov. Vtiahol by som ju do svojej osamelej ríše a pripravil ju o všetky tie krásy vonkajšieho sveta, ktoré si ona tak náramne a plnými dúškami užíva. Keď niekoho milujete, musíte dbať na ich šťastie a nemyslieť pri tom na svoj vlastný zisk. Vážne som to vyslovil, však? Milujete. Hádam je to skutočne oficiálne. To pojašené dievča ma prinútilo tou svojou ľahkou naivitou, večným optimizmom a veselou náladou sa do nej zamilovať. A hoci viem, že mi nikdy nebude patriť a nebudem ju môcť nazývať svojou, neľutujem to. Nezmenil by som tie city, ktoré sa z čista jasna objavili v mojom vnútri. Už aspoň viem, aké to je niekoho milovať tým druhom lásky, že by ste sa pre neho bez slova a mihnutím oka obetovali. Za ten úsmev na jej perách by som sa nestránil ničoho. Dokonca by som vyletel von tými dvermi, ak by to malo znamenať, že nebude nikdy smutná. Riskoval by som pre ňu bez sebamenšieho problému. Jedného dňa to prísť muselo. Asi je naozaj pravda, čo všetci hovoria a každý raz nájde toho svojho človeka.
