Lujza Rojková zbožňuje motýle a je jednou z najoptimistickejších ľudí na planéte. Verí v lásku na prvý pohľad, je presvedčená o tom, že niekde tam vo svete na ňu čaká perfektná spriaznená duša, miluje vietor vo vlasoch a predovšetkým by za nič nevym...
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
Lujza
"Už by si mala ísť, tvoja pracovná doba sa skončila pred desiatimi minútami."
"Nevšimla som si," odpoviem a uvedomujem si, že má pravdu. Čas s ním plynie rýchlo a čoraz častejšie sa mi stáva, že sa mi odchádza zakaždým s ťažším srdcom.
"Si voľná. Môžeš vyjsť konečne von na vzduch. Zatiaľ si nevyžadujem nadčasy."
"Nikdy som nepomýšľala o tom, že keď som tu, nie som voľná. Nedržíš ma tu násilím, trávim s tebou čas dobrovoľne. Nepremýšľam o tebe ako o svojej práci."
"Ako o mne teda premýšľaš?"
"Sme dvaja ľudia budujúci si vzťah na kamarátskej úrovni."
"A ty za to dostávaš zaplatené."
"Áno, ale nechodím sem len kvôli peniazom. Navštevovala by som ťa aj v prípade, že by ma tvoja matka prepustila."
"Tomu neverím. Máš rada slnko, nebo, kvety a motýle. Nič z toho sa na mojom území nenachádza. Pobytom stráveným v mojej blízkosti o všetky tieto veci prichádzaš. Ukrátim ťa o ne."
"Ale mám rada aj teba. Tým sa to vyrovnáva. A svoju ponuku som myslela vážne. Dám sa testovať. Pekný zvyšok dňa a dobrú noc. Uvidíme sa zajtra," zahlásim pri odchode a strácam sa za dverami. Neviem, kde sa vo mne nabralo toľko odvahy, aby som to vyslovila nahlas. Avšak je to pravda. Obľúbila som si Félixa a bolo by mi ľúto, keby som ho viac nemohla stretávať. Samozrejme, že by sa mi omnoho viac páčilo, keby sme mali povolené vychádzky a trávili by sme čas spoločne na lúke alebo pri jazierku, ale občas sa musíme uspokojiť s tým, čo máme. Pre mňa je v tomto momente dostačujúce, že sa stretávame. Naše priateľstvo môže kvitnúť. Zasadili sme semienka, teraz sa už len o ten zrod novej rastlinky musíme postarať. Zavlažovať, okopávať, zbavovať neškodného hmyzu. Nejde to len tak ľahko, preto je nesmierne dôležité nezanedbávať to a nezaspať na vavrínoch.
"Dovidenia, Anka a Pavol! Pekný deň!" rozlúčim sa a vychádzam von pred dom. Môj bicykel už na mňa čaká. Vysadnem na neho a cez bránu prechádzam na opustenú cestu. Slnko páli, aktuálne naše územie postretli teplotné rekordy a horúčavy pretrvávajú až do neskorých hodín. Menší chládok nastáva až večer, keď doma pootvárame všetky okná, vzniká prievan a vzduch v dome je naraz priedušnejší a dýcha sa ľahšie.
Vyšiel zo svojich dverí a prisadol si ku mne na druhú stranu. Horlivo som na tento deň čakala, verila som, že jedného dňa to príde. Hugo mi spomínal, že mu musím dopriať čas, pozná ho lepšie ako ja. I keď, ak mám byť úplne úprimná, stále mám strach z toho, že by som mu mohla ublížiť. Prešla som na antibakteriálne kúpele, v poslednom čase sa vyhýbam príliš preplneným miestam a okrem rodičov a Tyly sa s nikým iným nestýkam. Neodpustila by som si, ak by kvôli mne ochorel. Ich dom je moderný a vybavený špičkovými technológiami, ale z nejakého dôvodu sa toho pocitu v jeho prítomnosti nedokážem zbaviť. Stál tak blízko pri mne. Naozaj má krásne oči. Nezvyčajné. Dokážu upútať pozornosť a na jeho tvári vynikajú. Čítala som, že ľudia s hnedými očami hovoria spravidla vždy to, čo si myslia a hoci sa dokážu zaľúbiť, neprichádza to až tak rýchlo. Zelenookí majú na druhú stranu radi samotu a trpia neistotou. On má zeleno-hnedé oči. Nachádzajú sa u neho presne tieto opísané črty. Jeho pokožka je bezchybná. Hladká a bez väčšieho strniska. Kučeravé vlasy mu zjemňujú obrysy tváre a dodávajú taký ten chlapčenský šmrnc, dokáže vás svojím pohľadom ku sebe vtiahnuť. Z blízka vyzerá ešte očarujúcejšie. Dokážem si predstaviť, že by ho ihneď s okamžitou platnosťou obsadili do rozprávky, kde by stvárňoval hlavnú úlohu princa. Neidealizujem si ho. Skutočne je taký krásny, ako ho opisujem. Žiadna žena by nemala problém sa do neho zamilovať. Ja som človek, ktorý oceňuje krásy naokolo a Félix Šmid k ním jednoznačne patrí.
